Kapitalizmus pre najmensich

Po vcerajsej euforii z miesta kde sa nachadzam vyrazam doobeda na miestne letisko vybavovat nepalske povolenie lietat . Mam tak trochu obavy lebo ako mi miestny oznamili maju nejaky sviatok takze statne institucie su zavrete .Za skusku nic nedam .Kishor znamy z autobusu vyraza so mnou ako vypomoc ,lepsie to byt ani nemohlo .Medzinarodne letisko v Pokhare ,na nerozoznanie od nejakeho naseho sportoveho letiska .Chvalabohu sa nam v kancelarii podarilo zachytit mladu indku, docela milo gulajucu ocami .Slusny pozdrav namaste ku tomu usmev a uz isla volat svojmu nadriadenemu ci by mi nepodpisal povolenie .Netrvalo to dlho ,statny uradnik a dokonca ochotny ,ja viem nikdo mi neuveri . Okolo obeda sa vydavam do mesta hladat nejaky vyvoz vetsinou to zabezpecuju niektore z paraglidingovych spolocnosti .Vyvoz stal 200 rupii co je o 400 menej ako taxi . Sedim pred kancelariou ,slnko pecie na hlavu a z vedlajsieho obchodu s hudbou sa ozyva nejake Regge .Nadhernych 20 minut ocakavania.
Vyvoz priprava a ide sa na vec . Komory sa plnia vzduchom ako keby si chceli vykompenzovat ten cas co bolo zabalene .Padak zacina ozivat a vyraza nad hlavu . Staci par krokov a odliepame sa od zeme .Cista radost z pohybu .Prvy supak a za chvylu som nad startom , panorama himalaji vystupuje spoza kopca z ktoreho sme vystartovali , uz len sa tam pustit a nikdy nepristavat .Este pred tyzdnom som sedel doma a nemal som ani len ponatia co bude az vyrazim .Je to zvlastne ,niektory ludia doma ma maju za blazna lebo sa takto sam vydavam na cestu .Priznam sa ze moj pocit pred odchodom bol uplne rovnaky ale zrazu v jednom momente niekde na zaciatku som si uvedomil ze to je jedna z najsamozrejmejsich a najlogickejsich veci kore som mohol za urobit . Dotacam budhisticku gompu na vrchole hrebena ktora ma katapultuje o dobrych 300 metrov vyssie .Naberam smer naspat ku startovacke pred ktorou sa tlaci ale zo 15 kurciat .Tieto kurcata su docela zaujimave tvory ,Na zemi docela drsne vyzerajuci pani piloti na kridlach svetovych znaciek ktorym staci pozret do propagacnych materialov a hned je jasne preco lietaju prave na tom na com lietaju. Natlaceny na seba v jednom stupaku, podla moznosti hned pri starte a hlavne v dosahu oficialnej pristavacky ,kopiruju navzajom svoj let .A takto stravia cely cas co tu budu. Nechavam kurcata napokoji a vydavam sa na druhu stranu hrebena smerom ku Pokhare .Je tak pol stvrtej a termika zacina slabnut .Pristavam do mesta na velku plochu pri jazere . Myslim ze by som si mal dat do mapy ten krizik s bajnym udolim . Hned po pristati sa na mna vrhlo asi 10 deciek vo veku od 8 do 12 rokov , jedno kricalo cez druhe ,podla toho co sa mi podarilo identifikovat so svojimi chabymi jazykovymi znalostami im islo o padak " Packing ,Packing " .Bolo mi uplne jasne ze pokial nepristane nejaky iny pilot a armada sa nevrhne na neho tak to nezabalim . Zial nikoho na oblohe .Hadzem do davu otazku " How much " .Z davu sa zborovo ozyva " Twenty rupies" a v zapati "ten rupies" .Slabikar mladeho kapitalistu pismeno A (nizsia cena vyhrava) .Zverujem teda kridlo dvom vyrostkom v domneni ze nech sa pohraju a ja si najdem potom kludnejsie miesto a prebalim si to. To co sa zacalo v zapati odohravat mi vyrazilo dych . Mali haranti tak 8 az 10 zacali kmitat okolo padaku ,ako keby latka ozila , pod ich rukami bol v momente nadherne nalistovany na komory pekne nalistovana odtokovka a elegantne zrolovane snury . Cas ? 8 minut .Mal som co robit aby mi spodna sanka nerozdrvila prsty na nohach . Lietam uz par rokov ale padak som este nikdy nemal takto zabaleny .Nechavam krpcom po 10 rupii kazdemu .Ked to tak prepocitavam za 20 centov mam zabaleny padak ako by som si sam nikdy nezvladol zabalit .Som zvedavy co bude zajtra .

Vytazstvo TATA

Po predošlom dá sa povedať docela divokom dni sa mi podarilo skoro zaspať . Mal som kupeny lístok na autobus ráno o siedmej. Budík bol nastavený na pol siestu a z nejakého dôvodu som vstal o pol siedmej. Takže som mal jedinečnú možnosť pripomenut si pravý nefalšovaný európsky stres. Rýchlo pobaliť zaplatiť na recepcii a dúfať ze stihnem naskočiť do autobusu .Na recepcii sa ma ešte recepčný pýtal, ci ma poslať moje meno do nejakého spriateleného hotelu v Pokhare. Noc len za 15 e. Mávnul som rukou, vyplatil ucet a vrhol sa do ruchu ranného Kathmandu .Co čert nechcel na autobusovej stanici som sa dozvedel ze Baba Travel vyráža z iného miesta . Normálne námet na film "Jano run" s podtitulom " len tak tak ". A to už som sa pomaly lúčil s peniazmi a možnosťou ze ešte dnes dorazím do Pokhary .Cesta pokračuje a ja sedím v produkte indického automobilového tigra ktorým sa vydávam na 200Km 6 hodinovú cestu . Tak ako nás trh valcujú čínske výrobky ,tak valcuju Tata Motors miestne cesty. Obavam sa ze u nas je to len otazka casu .Plechove skatule okolo ktorych ani len nesiel niekdo so znalostami aerodynamiky alebo designu .Ale maju svoje romanticke caro . Doprava v nepale a hlavne v kathmandu je pre mna jedna z najdesivejsich veci ktore som kedy zazil ,namet na nocnu moru .Klaxon je tu pouzivany castejsie ako spojka a tesi sa znacnemu respektu proste co nevytrubis to zjavne chce same umriet a tym padom to moze byt zrazene.O vodicoch zase plati  " kam nevidim tam urcite nic nejde " predbiehanie sa stava suhrou stastnych nahod . Najviac ma prekvapuje ze im to funguje .V autobuse som bol jediny europan .Tak som sa na zaklade znalosti povahy nepalskych ludi z predosleho dna rozhodol pre maly experiment .Vytiahol som si z batoziny bedeker a polozil ho na sedadlo vedla seba tak aby bolo vidiet nadpis "Treking v Nepalu".Dufal som ze nejaky miestny najlepsie niekdo co ma docinenia s horami to pouzije ako dobru zamienku na rozhovor a ze ja s neho vytiahnem nejake informacie. Ako rybar pri vode . Bingo . Pri druhej zastavke sa so mnou dal do reci tichy nepalec co sedel vzadu a bonusova zalezitost, je to sprievodca ktory pracuje pre svojho bratranca ktory ma v pokhare hotel .Viac som ku stastiu nepotreboval .V Pokare sa hned na nas vrhli zastupcovia Hotelov a taxikary s jedinecnymi ponukami .Zrazu sa v dave objavila tabula Jan Christopher .Docela mila zmena priezviska .Urcite si ju musim napisat do zoznamu ktory pouzijem v pripade ze budem musiet zmenit meno .Hned ku adeptovi z danska na ktory narazila sestra Miss Lristuskola .A tak sa pan Christopher (Lristusek) uz len mohol ospravedlnit zastupcovi hotelu, predsaj len prachy su prachy a neurobil zle .Hotel priamo pri jazere phewa ,z okna mam vyhlad na Annapurnu ,teplu vodu a cena je 3,5 e za noc .Chvyla na vydichnutie a vyrazam do mesta .Pokhara je neuveritelne mesto tam kde Kathmandu zobere dych a iluzie tam Pokhara urcite ukradne srdce . Uplny raj pre dobrodruhou , trekkerov , hipikou ,hulicou a hlavne padackarou .
Niekde tu v himalajach sa skriva shangrila, bajne udolie kde neexistuju problemy ,clovek je stastny a oslobodeny od vsetkych problemov ktore si so sebou doniesol .Ak sa mi zajtra podari vybavit povolenie lietat a polietat tak ako som chcel ,tak muzem uz len konstatovat "... nasiel som ju" .    

Rytmus zivota

Srdce kolibríka udrie 1500 krát za minútu, len vďaka tomu dokáže toto zviera so super rýchlim metabolizmom prežit .Toto bola prvá vec ktora ma napadla po príchode do Kathmandu .Človek ktorý je zvyknutý na pokludny rytmus života vo vetsine miest v europe ma plne pravo byt zdesený. Bez akýchkoľvek problémov to mozem nazvať kultúrny sok ktorý znásobovala existencia javou ktoré patria niekde do stredoveku .Po príchode do hotela som si hneď sadol do hotelovej reštaurácie a tesil sa ze po nejakom tom čase strávenom v Istanbule na letisku a v lietadlách hodím niečo do seba. Voľba padla na pizzu predsa len tak trochu istota. A kým som sa do nej pustil objavilo sa pri stole male dievča asi tak 11 rokov s obrovskou jazvou na polovici hlavy a tvare sčasti bez vlasou. Stále opakovalo "save me blablabla, save me blablabla save me atd. ". Z domu som bol už poučený ze sa mam pripraviť na podobne stretnutia ,aj si myslím ze som bol pripravený ale keď prišlo na lámanie chleba vyvolala tato situácia obrovské rozpaky ,zrazu to sústo co som mal v ústach pridalo na váhe a aj sa nejako horšie prehĺtalo. Decko z ulice a som si istý ze na tu ulicu sa dostalo práve kvoly tomu ze tak hrozne vyzeralo alebo co je horšie možno tak hrozne vyzeralo preto aby pri zobraní vzbudzovalo lutost. U nás niečo nepredstaviteľne tu úplne bezna vec ,co som videl podla reakcie personálu, ktorý ju pohotovo odpratal kým som stihol prehltnúť a čokoľvek povedať . Mala príprava pred cestou do mesta ktoré sa na nič nepotrebuje hrat, ktoré žije vlastným životom absolútne nezávisle od stránok z prospektov alebo reklamných materiálov. Ukážu gompu s mystickou atmosférou a ja som videl zlodejickov ktorý čakajú na správneho turistu , ukazu hinduisticku svetinu s nádhernými farbami a ja som tam stretol žobrákov. Ale musím si dat ruku na srdce to co som očakával a čo ma fascinovalo neboli fotky z katalogou ale ta surova, brutálna sila rytmu života ktorú som zažil prvý krát .Presne ako srdce kolibríka ktoré potrebuje tlct niekoľko násobne rýchlejšie ako u všetkých iných zvierat len preto ,aby sa udržalo zviera nažive a tomu musí zodpovedať aj prísun živín. Turisti, žobráci, obchodníci a mnisi. My všetci sme takto trávený aby sme poslúžili ku udržaniu rytmu života. Až mi bolo ľúto ze medzi miestnymi vyzerám tak exoticky. Môcť sa tak ponoriť do davu a sledovať dianie okolo okom nezávisleho pozorovateľa .

Pri prehliadke mesta som takto narazil, respektíve oni na mňa ,na dvoch zlodejičkov ktorý sa za neustáleho oblbovania pridali a nedali sa striasť "where are you from?" "you like nepal?" pripadne mi v návale sympatii voči mojej osobe prezradili aj ze študujú, ta najneuveritelnejšia vec akú som kedy počul .Po čase začali priadavať "you are brother " pripadne "you have a good heart" už som to prestal počítať tak isto ako som prestal počítať nenapane kontroly ktoré som si robil na všetkých miestach kde som mal niečo o co mali zjavne záujem. Ale všetko ma svoj koniec .Moja rychlonadobunute rodine vzťahy a dokonca aj moje dobre srdce ,obidve končia pri žiadosti o 50e pre každého z nich na knihy a to som si ja blbec už pomaly začal myslieť ze som im obom cely čas krivdil. Nuž človek sa učí. Zlodejickovia zistili ze sa ešte oplatí vylepšovať svoje schopnosti vo vyberaní vreciek pripadne oblbovaní a ja som sa naučil ze moja mierna paranoja nie je vždy na škodu .Co je najlepšie ? Bolo to bez škôd na mojom majetku ,teda skoro. Po tomto stretnutí som zistil ze mam malý rez na spodku zipsu na bunde. Jasne ze to mohla byt náhoda, mohlo sa to roztrhnut použivanim ale v tomto prípade sa neoplatí verit na náhody ,ale skúsim ju reklamovať keď sa vrátim.

Po tejto príhode nasledovala adrenalínová jazda rikšou naspať do hotelu. Pri ktorej som okrem pocitu ze každú chvylu niekto do nás narazí, mal aj strach o vodiča ktorého mohlo každú chvylu poraziť . Prežili sme obaja .

Dnešné skóre ? Musím uznať Kathmandu - Ja : 1-0 Strhlo ma , strávilo ma, požulo, vypľulo a to všetko len za par hodín. Prechádzka storočiami na jednej strane obchody s najnovsimi trekovymi vychitavkami a na tej druhej znetvorený žobrák s leprou bez nosa ,prstov a uši. Nikdy by som neveril ze také niečo ešte vo svojom živote uvidím. Neviem ci mam toto mesto nenávidieť alebo milovať ale každopádne ma fascinuje .

Uz sa teším na Pokharu.