Poznate ten pocit ked mate v hlave sen a radi by ste ho zrealizovali ? Potom urcite poznate aj ako to zvycajne skonci ,clovek si povie ze rad by sa do niecoho pustil ale pritom uz hlada argumenty preco sa to neda .Najhorsia na tom je skutocnost ze sa obycajne tych argumentov drzi . Takto prechadzaju roky a sny zacinaju blednut a miznut pod nanosom realneho zivota , alebo skor vyhovoriek preco sa to neda . Je to nieco ako zasobnik a vzdy ked sa objavi pocit ze je na case ist do toho tak dalsi argument vyskoci zo zasobnika ako naboj do hlavne . A teraz si predstavte ze dojde k situacii ked zistite ze tento zasobnik vyhovoriek je uplne prazdny.

štvrtok 27. januára 2011

Rytmus zivota

Srdce kolibríka udrie 1500 krát za minútu, len vďaka tomu dokáže toto zviera so super rýchlim metabolizmom prežit .Toto bola prvá vec ktora ma napadla po príchode do Kathmandu .Človek ktorý je zvyknutý na pokludny rytmus života vo vetsine miest v europe ma plne pravo byt zdesený. Bez akýchkoľvek problémov to mozem nazvať kultúrny sok ktorý znásobovala existencia javou ktoré patria niekde do stredoveku .Po príchode do hotela som si hneď sadol do hotelovej reštaurácie a tesil sa ze po nejakom tom čase strávenom v Istanbule na letisku a v lietadlách hodím niečo do seba. Voľba padla na pizzu predsa len tak trochu istota. A kým som sa do nej pustil objavilo sa pri stole male dievča asi tak 11 rokov s obrovskou jazvou na polovici hlavy a tvare sčasti bez vlasou. Stále opakovalo "save me blablabla, save me blablabla save me atd. ". Z domu som bol už poučený ze sa mam pripraviť na podobne stretnutia ,aj si myslím ze som bol pripravený ale keď prišlo na lámanie chleba vyvolala tato situácia obrovské rozpaky ,zrazu to sústo co som mal v ústach pridalo na váhe a aj sa nejako horšie prehĺtalo. Decko z ulice a som si istý ze na tu ulicu sa dostalo práve kvoly tomu ze tak hrozne vyzeralo alebo co je horšie možno tak hrozne vyzeralo preto aby pri zobraní vzbudzovalo lutost. U nás niečo nepredstaviteľne tu úplne bezna vec ,co som videl podla reakcie personálu, ktorý ju pohotovo odpratal kým som stihol prehltnúť a čokoľvek povedať . Mala príprava pred cestou do mesta ktoré sa na nič nepotrebuje hrat, ktoré žije vlastným životom absolútne nezávisle od stránok z prospektov alebo reklamných materiálov. Ukážu gompu s mystickou atmosférou a ja som videl zlodejickov ktorý čakajú na správneho turistu , ukazu hinduisticku svetinu s nádhernými farbami a ja som tam stretol žobrákov. Ale musím si dat ruku na srdce to co som očakával a čo ma fascinovalo neboli fotky z katalogou ale ta surova, brutálna sila rytmu života ktorú som zažil prvý krát .Presne ako srdce kolibríka ktoré potrebuje tlct niekoľko násobne rýchlejšie ako u všetkých iných zvierat len preto ,aby sa udržalo zviera nažive a tomu musí zodpovedať aj prísun živín. Turisti, žobráci, obchodníci a mnisi. My všetci sme takto trávený aby sme poslúžili ku udržaniu rytmu života. Až mi bolo ľúto ze medzi miestnymi vyzerám tak exoticky. Môcť sa tak ponoriť do davu a sledovať dianie okolo okom nezávisleho pozorovateľa .
Pri prehliadke mesta som takto narazil, respektíve oni na mňa ,na dvoch zlodejičkov ktorý sa za neustáleho oblbovania pridali a nedali sa striasť "where are you from?" "you like nepal?" pripadne mi v návale sympatii voči mojej osobe prezradili aj ze študujú, ta najneuveritelnejšia vec akú som kedy počul .Po čase začali priadavať "you are brother " pripadne "you have a good heart" už som to prestal počítať tak isto ako som prestal počítať nenapane kontroly ktoré som si robil na všetkých miestach kde som mal niečo o co mali zjavne záujem. Ale všetko ma svoj koniec .Moja rychlonadobunute rodine vzťahy a dokonca aj moje dobre srdce ,obidve končia pri žiadosti o 50e pre každého z nich na knihy a to som si ja blbec už pomaly začal myslieť ze som im obom cely čas krivdil. Nuž človek sa učí. Zlodejickovia zistili ze sa ešte oplatí vylepšovať svoje schopnosti vo vyberaní vreciek pripadne oblbovaní a ja som sa naučil ze moja mierna paranoja nie je vždy na škodu .Co je najlepšie ? Bolo to bez škôd na mojom majetku ,teda skoro. Po tomto stretnutí som zistil ze mam malý rez na spodku zipsu na bunde. Jasne ze to mohla byt náhoda, mohlo sa to roztrhnut použivanim ale v tomto prípade sa neoplatí verit na náhody ,ale skúsim ju reklamovať keď sa vrátim.
Po tejto príhode nasledovala adrenalínová jazda rikšou naspať do hotelu. Pri ktorej som okrem pocitu ze každú chvylu niekto do nás narazí, mal aj strach o vodiča ktorého mohlo každú chvylu poraziť . Prežili sme obaja .
Dnešné skóre ? Musím uznať Kathmandu - Ja : 1-0 Strhlo ma , strávilo ma, požulo, vypľulo a to všetko len za par hodín. Prechádzka storočiami na jednej strane obchody s najnovsimi trekovymi vychitavkami a na tej druhej znetvorený žobrák s leprou bez nosa ,prstov a uši. Nikdy by som neveril ze také niečo ešte vo svojom živote uvidím. Neviem ci mam toto mesto nenávidieť alebo milovať ale každopádne ma fascinuje .
Uz sa teším na Pokharu.

3 komentáre:

  1. Pozerame, ze si mal velmi rusny den. Mama, oco, ja&Asi a zvery, ti drzime paste.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Janci dostal si ma. Oddnes som na tomto blogu každy den. Tak pis ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No ja dufam ze tu nebudem kazdy den , bol by som rad keby sa mi podarilo odletiet na bivak niekde ku anapurne :-)

    OdpovedaťOdstrániť