Stačí nádych

Už par dni doma , v diáre ešte zostalo par poznámok ktoré sa vyplatí spomenúť. Vzhľadom na to že som cestoval nizkonakladovymi spoločnosťami cez pol sveta tak to vyšlo na nejakých 40hodin na cestách s tým že na letisku Sabiha Gorcken v Istanbule som čakal 30 hodín , to miesto je mimo všetkého. Neosprchovaný,zarastený, v oblečení ktoré som subjektívne vyhodnotil za najčistejšie s dočasným statusom bezdomovca snažiaci sa zaspať na letistnych lavičkách. Veľa času na rekapitulovanie a rozmýšľanie nad tým čo som vlastne zažil a akú stopu to nechalo na mne pripadne zanechá na svete okolo. Vlastne som si vôbec nevedel predstaviť že budem doma. Taký istý pocit som mal pred odchodom do Nepálu. Bolo to niečo ako začať život úplné iného človeka a ako sa ukázalo nebol to len pocit. Zmena úplné všetkého. Človek ochutná a zisti že je to dobre a chcel by ešte viacej. Pozerám sa na mapu a cítim sa ako malé decko ktoré vrazí ruku do poháru s cukrovinkami a snaží sa do päste zobrať najviac ako sa dá, ale pritom nemôže dať ruku von. Nepál ,India, Pakistan alebo Kyrgistan dokonca som sa v lietadle dočítal že v Afganistane otvorili prvý národný park a čaká na turistov. To všetko sú dobroty ktoré momentálne držím v ruke a nie som ochotný pripustiť si že len keď zoberiem po jednom tak tu ruku dostanem von. Ale do ďalšej zimy je veľa času porozmýšľať ktorý si vyberiem.  Možnosti sú a dvere do týchto končín my otvorilo zistenie že nie len v Európe sú nizkonakladove soplocnosti a obavám sa že v najbližších rokom sa stanem stálym zákazníkom. Do Istanbulu je to kúsok a vôbec to nie je drahé a pri ceste ďalej sa stáva horúcim favoritom Air Arabia ktorá za par euro lieta do Ázie a časti Afriky. Jedna cesta Budapest-Istanbul 80e a Istanbul-spominane lokality do 200e. Dôležité je že na batožinu majú limit 30 kg čo je pre ľudí s padákmi a chuťou lietať hotové požehnanie. A keď už som pri tom lietaní a padákoch neviem si vynachváliť vyber výstroje. Aj keď lietam na inej značke vyber padáku Antea a postroja Reverze bola rana do čierneho. Prijemne letové vlastnosti padáku a predvídateľnosť správania urobili z krídla neoceniteľného spoločníka pre pobyt v horách. Antea sa ukázala ako stabilná sebeista partnerka ktorá sa vie postarať a hlavne si s ňou človek užije veľa zábavy.  Voči postroju reverze som mal, keď som ho bral, značnú nedôveru. Ale už po prvých letoch sa ukázala ako neopodstatnená. Nízka váha, možnosť urobiť s nej ruxak a hlavne pohodlie pri lietaní, čo viac si môže človek želať. Tam kde pani piloti s pretekárskymi sedačkami nadávali na svoj strašný osud keď pristali mimo civilizácie tam som si ja hodil na chrbát batoh a urobil si príjemnú prechádzku spojenú so spoznávaním miestnej kultúry. Dokonala kombinácia na lietanie v horách a aj na spoznávanie života miestnych. Stačí len pretrhnúť pupočnú šnúru so startovackou a pristavackou a pustiť sa do dobrodružstva. Všetko mohlo byt inak možno dokonca aj tak ako som si pred odchodom naplánoval. Ale nebolo a ja som za to vďačný. Na koniec mi zostava už len poďakovať ľuďom bez ktorých by tato cesta nebola tým čím bola. Spoločnosti Sky Paragliders za zapožičanie vystroja. Nevracalo sa mi ľahko a hlavne som mal sto chuti povedať  „nedám !“. Firme Elspeedo ktorá poskytla potrebne zabezpečenie. Mojim rodičom a rodine za podporu. Tomášovi Freyovi za pomoc pri príprave. Dúfam že ďalšiu zimu ma nenechá v slychu a pridá sa. Petrovi Culkovi za požičanie objektívu a rady ohľadné fotenia. Daliborovi Carbolovi za požičanie Gopro kamery.  Kishorovi Adhilkari za prevedenie svojou krajinou kde sa síce nežije ľahko ale ľudia tam stoja za to. Bishorovi a osadenstvu hotelu Stay Well v Pokhare , po skúsenosti môžem len odporučiť.  A keby ešte niekto  mal chuť polietať a podozvedať sa o miestach ktoré sú síce ďaleko ale stačí len rozhodnutie isť tak môžem odporučiť blog partičky z Bratislavy a okolia http://paraglidingsk.blogspot.com . Mrzí ma že som to nespomenul skorej ale nejako som sa ku tomu nedostal. Naozaj to stoji za to. Tato cesta skončila ale nová čaká . Par mesiacov doma ,našetriť, naplánovať, prehodiť nadpis blogu a pri prvom kroku z dverí domu sa nadýchnuť. Ja som ešte stále nevydýchol.

Ešte dlžím jedno ospravedlnenie za to že som hneď na začiatku neumiestnil text:

Varovanie: Pozor nasledujúci text môže obsahovať veľké množstvo gramatických chyb. V prípade že trpíte zvýšenou citlivosťou na slovensky pravopis nepokračujte prosím ďalej .V opačnom prípade vám hrozí poškodenie CNS, halucinácie, vážne poškodenie zraku, poruchy menštruačného cyklu pripadne rôzne formy obsesivno kompulzivnej poruchy. 

Jeden z nich

Kde zacat ? Po troch neletovych a uprsanych dnoch sa to zase rozbehlo. Azuro nad hlavou a hory na horizonte. Obloha sa zacina plnit padakmi a ja sa chystam na start. Od svojho povodneho planu som musel upustit, zostavaju 2.dni do odchodu a nema zmysel letiet niekam prec. Nafukujem padak so zamerom len tak si polietat. Neocakavam ze sa udeje nieco zvlastne. Termika je trochu ostrejsia, co sa dalo cakat podla vyvoja pocasia za posledne dni. Vytacam nad kopec a vydavam sa dozadu. 2000 metrov a preskok cez dolinu. Korchon, Mardi Himal a Machapuchare tri gracie kore odolali mojim pokusom. Mozno by som mal byt sklamany. Hory ale mali iny zamer. Kridlo nad hlavou a pod nohami udolia zdvihajuce sa ku Himalajskym velikanom. Konecne bez bieleho povlaku inverzie s dohladnostou aku som tu este nezazil. Mat tak par dni naviac a urcite by pribudli fotky vsetkych troch krasavic pekne zblizka. Vrchol Korchonu je sice zase v mraku ale vdaka tomu, ze je zakladna vyssie, da sa pristat nad hranu lesa a na vrchol doslapat. Pekny vylet na tri dni ale ja tolko casu nemam. Dolietavam na Greenwall kde nie je problem zdvihnut sa. Okolo lieta niekolko dravcov ale fotoaparat nechavam v puzdre lebo si musim strazit kridlo. 2800 metrov a preskakujem na Oodane Hill kde sice nachadzam stupak ale udolne prudenie ma zanasa hlbsie do doliny. Kazdou otockou sa posuvam viac a viac dozadu. V asi 1500 metroch stracam stupak a uz ho neviem najst, je mi jasne ze let sa skoncil. Skusam este co sa da ale nakoniec sadam ako obvykle na vyschnute ryzove pole. Za ten cas co tu lietam som sa uz naucil rozoznavat kde sa da pristat bez toho aby som si uzil bahenny kupel. Ako vzdy, prvy kdo sa objavili boli male deti z dediny. Klasicke otazky "what is your name ?", "where are you from ?" na ktore odpovedam uz uplne automaticky "John" pripadne " I am from Europe" usetri to vela casu nez vysvetlovat co je zac Slovensko pripadne rozdiel so Slovinskom. Nezriedkavo sa ale stretavam s milou reakciou "aaaa Europe is a very nice country ". Nezdrzujem sa dlho s drobcami a vydavam sa do dediny popozerat ,pofotit a tu sa zase prejavila uz spominana zazracna vlastnost padaku posadit ma v spravny cas na spravne miesto. Pri prechadzke dedinou som narazil na oslavu ktora prebiehala v jednom dvore. Ze sa deje nieco zvlastne ma malo napadnut ked som este pred dedinou stretol vysmiateho pastiera ktory sa mi nepalsky a gestami snazil naznacit ze v dedine dostanem najest a pristresok na noc. Pochopil som to az vtedy ked ma domaci vtiahli do dvora aby som sa pripojil. A to som si este myslel ze sa taku hodinu zdrzim pofotim a pojdem na autobus. Podobne kacirske myslienky ma presli ked ku mne pristupil hostitel a ritualne mi urobil bodku na celo cervenou farbou ako tu nosi kazdy. Potom predo mna polozil tanier urobeny z listou nalozeny kolacom ,kari a este nejakymi vecami s vysvetlenim ze je to jedlo od bohov. O tom ze sa zrovna promptne vyriesil precedens vyplivajuci z brahmanskej tradicie, ktora povazuje ludi co nie su hinduisti za necistych, ma presvedcil prichod brahmana.Po tom ako ma obradne postriekal vodou som sa mohol zucastnit oslavy ako jeden z nich. Nebola to svadba ako som si najprv myslel bola to oslava konca mesacneho postneho obdobia na pocest bohyne Shospani. Obrady a hostina cez den a zabava s tancom po celu noc. Pri hostine som hrdinsky odmietol pribor, nebudem predsa jediny ktory bude jest priborom ked vsetci ostatny pouzivaju ruky. Toto rozhodnutie vyvolalo vseobecne pobavenie nad mojou nesikovnostou jest ryzu rukami a tak som dostal malu lekciu zakladov stravovania v nepalskom style. Po tejto skusenosti vo mne vyvolava reklamny slogan z baleni u nas "ryza ktora sa nelepi" cistu hrozu. Blizi sa noc a ja so synom svojho hostitela vyrazam pozriet okolite chatrce zname produkciou raxi , miestneho alkoholickeho napoja nieco ako vino z ovosu. Par poharikov a rychlo stupa do hlavy. Svet okolo sa zacina rozbiehat za zvukov bubnov a spevu miestnych. Nie je to len alkoholom ,ponaram sa do rytmickeho dunenia okolo , spev vyvolava chut pridat sa a virenie farieb oblecenia tanecnikov posobi hypnoticky. Vzdy tancuje jeden. Neminulo to ani mna, vyzvanie ktore som musel prijat ,pohyby ktore som videl vyzerali lahko ale pred neistotou pred tolkymi ludmi ma nechrani ani raxi. Moje kreacie vzbudili znacne pobavenie a to som sa snazil. Nemal som ale pocit ze by sa vysmievali, "Hey John" sa stalo casto pouzivanym priatelskym pokrikom. Toho vecera som vystriedal viacero domov a v kazdom z nich nejaky ten poharik raxi a vyzvanie k tancu. Mam pocit ze sa moj vykon stane hitom sezony. Raxi, hudba, tanec uz chyba len to jedine. Mohlo to byt niekedy okolo pol noci, zabava v plnom prude stary mlady, vsetci spolu, ked sa ku mne naklonil syn hostitela s otazkou ktora od chlapa vie zaskocit. "Do you have a condom ?". Ako neskor vysvitlo je tu zaujemkina ktora by ma rada poznala blizsie ale jedinou pomienkou je s ochranou. Nechcem tym povedat ze miestne devy su nejake radodajne , mozno to bolo carom oslavy , mozno mojimi kreaciami ale evidentne som vzbudil zaujem.V duchu si nadavam do blbcov. Pri pohlade na nu som sa musel zaprisahnut ze nech sa deje cokolvek kondom bude mat v mojom postroji vzdy svoje miesto , napriklad niekde v zalozaku. Zostalo mi uz len jedine , smutne skonstatovat "nezvladnuta predletova priprava". Stacilo malo a uspesne by som zavrsil "Padackarsky trojboj". Polietat ,zabavit sa a uzit si. Opustame tuto oslavu a vraciame sa do domu hostitela kde prebieha dalsia. Chudobna chatrc bez elektriny namiesto podlahy hlina, na nej rohoze a pod schodami kozy. Pri svetle sviecok sa tu tlacia hudobnici , tanecnici a divaci. Nadherna carovna atmosfera ktora cloveka pohlti a vsade okolo ludia ktory ma prijali medzi seba aby mi ukazali to najlepsie co sa v nich skryva. Hudba, tanec,raxi a viriace farby.
Zobudzam sa s miernou bolestou hlavy. Na dvore sa prechadza sliepka ktora este netusi ze dnes bude jej kariera zavrsena tradicnym nepalskym jedlom "Momo" a keby sa nad hlavou netycila Annapurna a Machapuchare mozem odprisahat ze som sa zobudil do Kusturicoveho filmu. O uspechoch mojeho posobenia tuto noc ma presviedcaju priatelske pokriky "hey John" z kazdeho druheho domu v dedine ked prechadzam okolo cestou na autobus. Ako je dobrym zvykom v tejto krajine, zase sa jedna o dobrodruznu jazdu. Sedim pri propanbutanovej flasi ktorej ventil si moze o tesneni nechat len zdat, kozou ktora neustale zuje farebnu satku nic netusiacej decentne oblecenej damy a starsim ukecanym dedom ktory spravanim aj vyzorom pripomina Grgu Pitica z filmu Cierna macka bieli kocur. Skoda ze som nerozumel ake zivotne mudrosti hovori svojemu asi 8 rocnemu vnukovi ale podla toho ako sa starky bavil a krpec pocuval to stalo za to. Po dvoch hodinach jazdy v Pokhare.Je jedenast hodin pred obedom a zacinaju paraglidingove preteky. Borci piloti naskakuju na taxiky a do jeepou na Sarangkot. Ja cely spokojny s miernou opicou sadam do svojeho oblubeneho podniku Laughing Budha. Este stale nemozem uverit tomu co som zazil. Dufam ze sa Shospani nenahneva ked nazvem oslavu na jej pocest rozluckovou party vo velkom style. Na skutocnost ze som sa nedostal do hor mozem uz len pozerat ako na lekciu s nazvom "najprv spoznaj svet dole a potom sa hrab hore ". Tak tajne dufam ze dalsia co pride sa bude volat "Lietame medzi osemtisicovkami". Spomienka na nadhernu farebnu noc v dedine Ghachok s miestnymi ludmi pojde so mnou este dlho a dufam ze tak skoro nevybledne.

Supersamec

Tak to co som posledne pisal o frontach nebolo tak uplne pravda. Jedna prisla a zostala. Narazila na hory a sklzla dole .Tu v Pokhare a okoli sa to prejavilo oblacnostou a silnejsiou inverziou ako obvykle. Ovzdusie sa zmenilo na mlieko a Annapurna s prilahlymi kopcami zmizla uplne. Davam si pauzu od lietania a ako skusku prezitia som sa rozhodol pozicat motorku. V pripade Nepalskych ciest sa da hovorit naozaj o skuske prezitia. Okrem obvykleho chaosu sa jazdi v lavo. Ranna prechadzka po Lakeside turistickom centre pokhary chvila vyjednavania a stroj bol moj. Bez nejakych velkych skusenosti s motorkami na azijskych cestach a europskym chapanim vyznamu tubenia. Nemohla byt lepsia kombinacia. Sadam na stroj a startujem. Kolesa sa krutia na prasnych cestach a keby tu boli nejake stredove ciary tak by som aj tie zahrnul do opisu. Ja som hnany novonadobudnutym pocitom supersamca vyplivajucim zo skutocnosti ze medzi nohami zvieram peknych par kilogramov poctivej ocele. Lepsiu oslavu valentina si ani neviem predstavit. Pri tom vsetkom buseni testosteronu na lebecnu dutinu som dostal napad ako dat svojej jazde nejaky zmysel. Nech sa tak bezcielne nepotulujem po krajine. Zastavil som sa vo fotolabe a dal vytlacit par fotiek s planom urobit male gesto, ktore sice supersamci nezvyknu robit len tak ,ale snad to trochu vycisti karmu. Prva zastavka budhisticka gompa nad Pokharou, predsaj len vytlacenie fotiek chvylu trva. Pekne miesto urcite by poskytlo paradny vyhlad keby dovolilo pocasie. Cesta hore bola slusna previerka mojich novych schopnosti jazdit na motorke.Niekedy som mal pocit ze idem na vodnom skutry .Zadne koleso hlavne ked sa zaborilo do prachu bolo vsade inde len nie v smere jazdy. Ale zvladol som to. Dobra priprava na to co ma caka. Cesta naspat ,vyzdvihnut fotky a rovno smerom do Dhampusu. Ako som uz pisal ,pri pristati v tejto dedine som sa stretol s troma mladymi nepalcankami, ktore sice vobec nevedeli po anglicky ale vobec to nevadilo. Fotoaparat dostal zabrat a vzniklo z toho zopar velmi milych fotiek .Na tvarach mojich spolocnicok bolo vidiet ze by sa rady ku nim dostali. Moj plan ? Spytat sa nejakeho decka v dedine ci pozna dievca na obrazku ,pripadne som mal este meno "Rajana" a odovzdat tych par fotiek co som nechal vytlacit. Len tak. Male bezvyznamne gesto pre cloveka z Europy, velke pre niekoho z Azie.V dedine som sa zastavil najprv v malom bare kde mi miestny barman ktory si ma pamatal este z predoslej navstevy povedal ze dotycna je este v skole a ze on jej ich odovzda. Nechce sa mi tomu verit tak pod zamienkov ze idem pofotit dedinu som sa vybral prec. Pri najblizsiej moznosti som si odchytil chlapciska na ulici a ukazal fotku. Stalo ma to  10 rupii. Zaviedol ma do najchudobnejsiej casti dediny co bolo vidiet podla barakov ktore tam stali a zo vsetkych stran sa okolo mna zhrkli krpci s tradicnou otazkou nepalskich deti na turistu " Have you pen?" alebo "Have you chockolade ?" atd atd. Cloveku je hned jasne co nechyba vo vetsine batohou trekerov ktori sa vracaju z okruhu okolo Annapurny. Kym islo chlapcisko zavolat dotycnu pre ktoru boli fotky tak si ma spoza plotu nedovercivo premeriavala stara zena. Podla reakcie ktora nasledovala to stalo za to. Prekvapenie a obrovska radost. Prijimam mile a trochu rozpacite pozvanie na caj, ktore mi umozni trosku spoznat zivot miestnych. Moja hostitelka bola mierne nesvoja a nemohol som sa zbavit pocitu ze sa hanbi za to ako byvaju. Priznam sa ze aj mna to trochu zaskocilo lebo vobec na to nevyzerala. Dve male miestnosti na byvanie kde je 5 posteli, jedna olepena plagatmi Hinduistickeho pantheonu a malym oltarom kde som samozrejme nemal pristup. Veta ktoru obcas pocuvam od miestnych "Nepal is a poor country" nabera novy rozmer.Sedim tam ,popijam caj a "Poor country" sa zrazu stava osobnou vecou. Lutujem ze nerozumiem ich reci, je tolko otazok ktore by som rad polozil ale odpovedat si musim sam. Mala zmena oproti turistami preplnenej Pokhare, s horkou prichutou. Pod nohami udupana zem a na stene zopar fragmentov zivota z beznej deckej izby s akymi sa stretavame u nas v podobe plagatov miestnych akcnych hrdinov .Zjavne postel Rajanineho brata. Az teraz mi dochadza v plnom rozsahu aky velky vyznam ma tych zopar fotiek co som dal vytlacit. Predomnou sedi dievca tak vo veku 14-16 rokov s prijemnym a prirodzenym usmevom, neviem ako je na tom so vzdelanim a uz vobec neviem ako s buducnostou. Pozera na mna ako na zjavenie a ja sa neviem zbavit pocitu ze take iste mnozstvo otazok ako ja mam na nu tak ma ona na mna. Stale sa ucim ,o ludoch o vnimani sveta okolo seba. Clovek pride zdolavat hory. Hnat sa za dobrymi fotkami Machapuchare alebo Annapurny ,aby mohol ukazat doma vsetku tu velkolepost a buchat sa do hrude a tie najcennejsie momenty zachyti niekde na malej dedine v miestnom slume so spolocnostou ludi pre ktorych nie su bezne veci az tak samozrejme. Fotografia alebo rozpravanie na toto nestaci, tym si treba prejst. Nepodarilo sa mi sice dostat sa do hor ,s padakom ako nastrojom na cestovanie. Kludne by som celu tuto cestu mohol oznacit ako nevydarenu. Ale objavil som uzastnu vlastnost kridla davat do pohybu udalosti, ktore vedia cloveka naucit vnimat svet okolo z inej perspektivy. Velmi cenna lekcia pre supersamca ktory nie je super a ani sa neciti byt samcom. Odchadzam z Dhampusu v hlave viri mnozstvo myslienok, usmevy dievcata z fotografie a snaha pochopit tu tenku hranicu kedy sa z obycajnej malickosti stava velka vec.

Suci na zenenie

Po vcerajsiom znacne turbulentnom dni bolo otazne kam poletim ,vsetko zaviselo od pocasia .  S myslienkou ze sa dostanem do hor som sa zacal pomaly lucit. Zmeny pocasia ktore sa odohravaju tu v horach sa velmi tazko odhaduju. Ked uz sa nejaka zmena udeje vatsinou to tak zostane nasledujuce 4 dni. Ani za svet som nevedel najst kluc. Skoro tyzden inverzneho pocasia sa zrazu preklopil do znacne burkoveho .U nas by tato zmena vetsinou prebiehala prechodom fronty ale tu sa neda vdaka vysokym horam pocitat s vplyvom frontalnych systemov ,ktore sa vetsinou rozbiju o Himalaje. Jedinym voditkom je vlhkost. Ale co som tu este neprsalo. Sudiac podla toho ze sa vetsina oblacnosti tvori v horach tak jedinym moznym vysvetlenim je snezenie. Napadne sneh a cez den sa zacne topit co uvolnuje vlhkost a energiu, ktora spolu so vzostupnym prudenim vetra po ubociach vytvara najlepsie podmienky pre vznik burok. V pripade ze to tak nie je tak studeny vzduch z hor klesa do dolin, podsuva sa pod teply cim sa vytvara inverzia. Od rana som sledoval v okoli Pokhary vyvoj oblacnosti nad Annapurnou. Nie je to ani tak tazke. Clovek si sadne k ranajkam, objedna kavu, zapali cigaretu a pozera na hory . Vedecka cinnost hodna akademickych spiciek v oblasti meteorologie. Podmienky vyzerali vyborne. Okolo 10:00 sa vydavam do mesta stretnut s Kaktusom a Annou. Su to piloti z Polska s ktorymi  som sa pred par dnami zoznamil. Kazde rano sa stretavame a spolocne sa skladame na taxi ktore stoji 600 rupii. Po rozpocitani to vychadza 200 na kazdeho co je cena za ktoru vyvazaju PG spolocnosti .Zial vetsinou byvaju plny, co ale nie je velky problem lebo po Pokhare sa pohybuju skupinky bezprizornych padackarov hladajucich niekoho kdo by sa s nimi zlozil na taxi. Priprava na starte a s kompletnou vybavou idem do toho. Chvylu mi trva dostat sa na hreben a vyrazam smerom na Dhampus. Dneskajsi plan ,pokusit sa skocit cez Odane Hill na Korchon z hrebenu sarangkotu a v pripade ze by sa to ,bud kvoly oblacnosti alebo slabej termike, nedalo tak pristat v dedine Dhampus. Vyhoda tohoto miesta je v tom ze je na kopci a malo by sa tam dat pristat a aj vystartovat teda aspon podla mapy. Pustam sa po hrebeni. Nemam nejake vetsie problemy nachadzat stupaky. Prelietavam ponad mensiu pagodu kde som vcera urobil medzipristatie so zamerom ze urobim fotky s paradnou atmosferou. Zial nepodarilo sa. Miesto bolo znacne spustnute s mnozstvom odpadkou. Nad Korchonom sa uz standardne tvori velka oblacnost a vrchol velmi rychlo mizne v mraku. Menim plan a mierim na Dhampus. Nestracam cas zbytocnim dotacanim stupakov a pri prvej moznosti preskakujem dalej. Tato strategia sa mi vyplatila lebo dalsie 3 kridla letiace mojim smerom miznu pod hrebenom ktory je za Sarangkotom .Len tak tak sa chytam a dolietavam nad Dhampus. Na moje prekvapenie tu nie je az tak vela miesta na pristatie ako som dufal, ale do doliny sa mi nechce. Jedine slusne miesto je nasyp v dedine ktory podla vsetkeho sluzi ako heliport. Ako ja nenavidim pristavanie na presnost. Nalietavam si zozadu a pribrzdujem padak aby som zvetsil uhol zostupu. Vychadza to akurat na hranu nasypu ,asi v 5 metroch riadiacky trochu povolujem cim zmensujem uhol zostupu a v poslednej faze podrovnavam. Sadam na stred heliportu. Decka z nedalekej skoly uz stoja na poziciach, zhodou okolnosti maju prestavku. Takze len co sa moje nohy dotkli zeme tak bezia ku mne. Mala pomoc pri baleni, ktora bola v zapati odvolana zvukom "zvonenia na kovovu obruc" ziskavam tak cas na vydychnutie . Zostali so mnou len tri mlade usmievave nepalcanky ktore sa po chvyli pridali. Velmi prijemne uvitanie ktore bolo v zapati vystriedane velmi neprijemnym prekvapenim. Clovek je pri podobnych cestach pripraveny na akekolvek zdravotne tazkosti. Ja som tieto veci tiez nenechaval na nahodu .S cim som pocital boli hlavne zaludocne problemy ale narocny trening v podobe dlhych rokov stravovania v stankoch s rychlim obcerstvenim v Bratislave pripadne pojedania klobasy na stanici naucili organizmus vysporiadat sa s akoukolvek crevnou infekciou. To ze ma uz par dni trapi silna alergia ,to by som tiez zvladol . Na co som ale nebol pripraveny bol znamy pocit v oblasti krizovej kosti ktori sa dostavil pri zohnuti po batoh. Cesty naspat uz nebolo. Ludovo povedane seklo ma v krizoch, a to poriadne. Pripadam si ako kombinacia Livingstona a Qasimoda ktory sa zaobera objavovanim temnych zakuti miestnych lekarni. Kaslajuci v predklone sa pohybujuci dobrodruh ktory sice vyzera na umretie ale inak ma hlavu plnu planov. Este ze miestne dievcence pochopili moje sadnutie na zem ako zamienku na rozhovor a nie prejav slabosti. Prespavam v Dhampuse a dufam ze sa to do dalsieho dna zlepsi, ako som rano zistil nie je to bohvie co. Asi sa budem musiet vratit do Pokhary. Korchon je uz od rana v mraku a trasa smerom na Gandruk ,dalsi ciel, tiez nevyzera najlepsie co tak trochu ocenujem lebo v mojom stave by to bolo utrpenie. Takze s horami sa lucim. Cakanie na starte si kratim rozhovorom s miestnymi ktory sa prisli pozriet na moj start. Po dedine sa rychlo rozchyrilo ze je tu niekdo s padakom ,lebo ako som sa dozvedel este nikdy nikdo tu nepristal a nestartoval. Aspon mala naplast na dusu. Pri debate samozrejme padla aj otazka ci som zenaty a k nepalskym zenam.  S malou dusickou som im ukazal fotky svojich spolocniciek z predosleho dna ,bolo totiz dost mozne ze medzi debatujucimi bude aj nejaky ich pribuzny. Podla usmevou okolo asi aj bol. Na otazku ktora z nich sa mi najviac som odpovedal znacne vyhybavo. Nemozem predsa povedat ktora je moja favoritka ked s velkou pravdepodobnostou sedi vedla mna jej otec. Pripravit rodine prekvapenie v podobe mladuckej zeny z nepalu je aj na mna privela. Aj ked sa podobne vztahy stavaju v rodine trendom .Majo ,velmi blizka cast rodiny ,ma priatelku z Kolumbie ,moja sestra zase priatela z Faerskych ostrovou. Tak preco zostavat pozadu a nenajst si niekoho z Azie ? Je pol jednej ,najvyssi cas vystartovat. Nafukujem za mohutneho pokrikovania miestnych padak a odliepam sa od zeme. Este prelet ponad skupinku "na pozdrav" a ustredujem sa v termike ktora ma vynasa do 2800m. Od tial preskok na hreben Sarangkotu kde to nie je bohvie co a naspat do Pokhary. Doletel som len tak tak. Pristavam kusok pred pristavackou na poli .Z nedalekeho lesika sa ozyvaju pokriky .Blizia sa ku mne ,tak trochu sa citim ako pilot vo vietname ktory sa zrovna katapultoval z lietadla nad nepriatelskym uzemim. Z lesa vybieha skupinka malych deciek s tradicnym pokrikom "packing packing". Este ze su tu. V Pokhare rovno do lekarne ,kde to funguje ako v obchode s potravinami, ziaden recept ,ziaden papier od doktora a hlavne ziaden pribalovy letak. Vysypal som zo seba vsetky nazvy liekov na bolesti chrbtice ktore ma napadli a hned som aj mal balicek liekov ktorych nazov som vobec nepoznal. Zostava mi uz len dufat ze to nie je nejaka antikoncepcia.                

"Skočiť, či neskočiť? Toť otázka"

Posledné 4 dni sa niesli v znamení inverzie, čo však neznamená, že sa lietať nedalo.Bilancia je viac než uspokojujúca, pomer letových a neletových dní je 11/1. Na Sarangkote bola termika vždy, žiaľ s možnosťou preskoku do hôr to bolo o niečo horšie. Počasie, ktoré preverí pilota pri točení slabej termiky a chytaní sa každého stupačiku, prípadne to riadne precvičí nervy pred štartovačkou, kde sa vždy sústreďuje väčšina pilotov, ktorí sem prišli lietať . Žiaľ nie každý si je vedomý pravidiel v stupaku, takže nie je zrovna zriedkavá vec, že to niekto začne točiť v komíne proti všetkým ostatným .V mojom prípade, ako káže Murphyho zákon, vždy takéto hovädo naskočí do stupaku ku mne. Preto väčšinou po nabratí akej takej výšky opúšťam štartovačku a vydávam sa ďalej po hrebeni. Štartovačiek je tu sústredených na jednom mieste viacej, lebo v Pokhare je asi 6 PG spoločností, ktoré majú každá svoju štartovačku, aj pristávačku.Takže v určitom momente sa vie obloha slušne zaplniť.
Dneska sa konečne začalo niečo vo vzduchu diať. Mraky v horách jasne naznačovali, že to bude ešte zaujímavé .Vyštartoval som tak okolo pol jednej. Po štarte sa pripájam k mase padákov, ktorá sa vytvorila na obvyklom mieste, nemienim sa tu ale zdržať dlho a s malou výškou sa vydávam po hrebeni dozadu, smerom k Dhampusu. Zatiaľ to vyzerá na brúsenie svahu a čakanie, kým sa nejaká termika utrhne. Zatiaľ nič zvláštne. Stupaky slabé, len tak na udržanie, a tých pár krídel, ktoré sa vydali so mnou, sa rýchlo vracia ku štartu. Volím docela striktnú variantu "buď niečo alebo aspoň si zašľapem" .Predsa len oproti pánom pilotom v kajakoch od woody valley alebo cortelu mám výhodu v ultraľahkej výstroji . "Vyhniť alebo nevyhniť? To je otázka", novodobý Hamlet s variom namiesto lebky. Pomaly strácam výšku. Pred ďalšou turistikou po nepálskom vidieku ma zachraňujú miestne dravce, ktoré začali vytáčať termiku v mieste, kde by som ju nehľadal. To, čo bolo najprv 1 m/s, sa nad hrebeňom mení na 3 m/s a tvári sa stabilne. Padák trochu pribrzďujem a nechávam ho ustrediť sa v stupaku, kde-tu pomôžem náklonom tela. Korchon sa zatiaľ v diaľke začína haliť do mraku.Keby sme spolu hrali šach, asi najskôr by teraz robil "veľkú rošádu" .Nad hlavou sa začínajú tvoriť riadne buchty a súdiac podľa oblačnosti okolo vrcholov Annapurny to pôjde do búrok. Dotáčam základňu vo výške asi 2400m a vydávam sa po hrebeni smerom k Dhampusu, aby som získal lepšiu pozíciu na preskok doliny na Odane Hill, čo je kopec pod Korchonom. Stále si držím slušnú výšku a predo mnou je súvislá rada mrakov, ktoré naznačujú, že tam niečo bude. To znamená, že nebudem musieť strácať čas točením a možem vyraziť priamym letom bez toho, aby som stratil výšku. Zachvíľu som v základni pripravený na preskok údolia. Od hrebeňa Mahnj Danda sa zatiaľ sunie ku Korchonu slušný závoj, ktorý môže znamenať buď dážď alebo sneženie, každopádne súdiac podľa rozfúkaného vrchu tohoto oblaku to nič dobré neveští. Ak sa chcem dostať hore, musím si pohnúť a sadnúť na Korchone ešte predtým, než to tam dorazí. Relatívne kľudná termika sa mení na značne turbulentnú, takže z pohodičky spojenej s kochaním sa okolím, ktorú som mal doteraz, sa rázom stáva docela vyčerpávajúci boj o udržanie výšky a hlavne padáku nad hlavou. Antea je neuveriteľná. Drží, kým sa dá a keď už nevládze, dá včas vedieť, kedy sa chystá klapnúť a kedy jej musím trochu pomôcť. Zatiaľ mi neklapla ani raz. Dosahujeme základňu a na chvíľu získavame čas na vydýchnutie. Neviem sa zbaviť pocitu, že to už prestáva byť v poriadku. Na Korchone je regulérna prehánka a na hrebeni Bayule Danda, ktorý tvorí údolie nazývane Green Wall, to tiež nevyzerá dobre. Pred sebou nevidím ani Machapuchare a ani Annapurnu. Pokúšam sa ale dostať aspoň na Odane Hill a uvidím, ako sa vyvinie situácia na hrebeni a hlavne na Korchone, prinajhoršom by som sadol v pásme kosodreviny a zvyšok vyšľapal. Tesne pred Odane narážam na veľmi silné turbulencie, je to ako stena. Upúšťam od zámeru skočiť na Odane a púšťam sa smerom na Green Wall, kde je situácia už kľudnejšia. Môj zámer je využiť hrebeň Bayale Danda a nad kopcom počkať, ako sa vyvinie situácia na Korchone a Odane Hill. Ak by sa to ukľudnilo, preskakujem dolinu a pokúsim sa pristáť hore, a ak nie, tak sa spustím po druhej strane Greenwallu do Pokhary. Obidve varianty sú rovnako lákavé, prespatie na kopci a ďalší deň let na Mardi Himal a možno ku Machapuchare, aj vychladené pivko v Pokhare na pristávačke. Stále mám výšku 2500m, jediná vec, ktorá stojí predo mnou, je sedlo vedúce od kopca s názvom Dicky Danda na hrebeň Greenwallu, musím ho preskočiť a keď budem v údolí, tak to bude úplná pohoda. Letím proti vetru a predo mnou je docela mohutný mrak, ktorý by ma mohol podržať na hladine, inak nepreletím sedlo. Šľapem do speedu a chystám sa využiť okraj mraku bez nejakého točenia, proste sa len pridvihnúť. Tmavá farba základne a tvar neveští nič dobré. Modlím sa, aby to prebehlo bez problémov. Hory si dnes pripravili malý testík nervov. Hneď pri priblížení narážam na veľmi silné turbulencie a padák sa, síce nafúknutý, sype k zemi. Posledná možnosť nabrat výšku je preč, dokonca sa týmto pokusom celá situácia zhoršila, otáčam sa od mraku a snažím sa ho obletieť v úctivej vzdialenosti. Ku sedlu dolietavam už s malou výškou, stále dúfam, že sa ešte niekde zdvihnem. Predošlá strata výšky bola väčšia, ako som čakal, a tak som vpálil s plným nasadením do rotoru, ktorý vznikal za sedlom. Padák lieta ako divý a ja robím, čo sa dá, aby som sa aspoň dostal na nejaké slušné miesto, kde sa dá pristáť . Zopár kvapiek na osvieženie a k tomu slušná porcia svätých a pohlavných orgánov. Musím si dôkladne preštudovať Hinduistický a Budhistický pantheón, aby moje nadávky v týchto končinách nabrali patričnú duchovnú silu. Pristávam pri dedine Ghachok. A pred nadávaním, ako som blbo zakončil tento let, ma zachraňuje zahrmenie z oblaku nad hlavou. Sú 3 hodiny. Deťúrence z dediny si idú nohy dolámať, aby boli čo najskôr pri mne a ja som rád, že dneskajšiu partičku s Korchonom som uhral aspoň na remízu. Než dobalím celý výstroj a dokecám s ľuďmi, všetko okolo sa ukľudňuje a Korchon vystupuje z mraku, aby sa mohol ukázať v plnej svojej kráse ako striptérka vo výklade. Stačí si len zaslúžiť. Škoda, že som nepreletel to sedlo na Greenwall, už som mohol sedieť na Korchone, variť si vodu na tu najhnusnejšiu polievku na svete a tešiť sa na Mardi Himal .
To som ešte netušil, že ten najšialenejší zážitok ma ešte čaká. Jazda miestnym autobusom, ak sa to dá tak nazvať .V podstate také zažívam skoro denne, ale z takého odľahlého miesta som ešte takto nešiel. Plechová skriňa, na ktorú by najskôr sedel názov " India Tunning Best of ", ktorej podvozok môže konkurovat Hummerom v priechodnosti a karoséria bohato pomaľovaná takými farbami, že keď prejde okolo prechodu pre chodcov, tak každého epileptika, čo čaká na zelenú v momente zatrasie. Prípadné technické údaje radšej ani nechcem vedieť, stačí mi vedomie, že ešte stále v našom pretechnizovanom svete existujú zázraky. A to, že som v tomto preplnenom stroji prežil jazdu serpentínami alebo brodenie riekou Seti River, považujem za najväčší. A hlavne dobrá rada pre podobne situácie, treba nechať sebou hádzať a nebrániť sa tomu, všetci spolucestujúci to tak robia, okrem toho, že sa vďaka synchronizácii nepotlčú, má to aj určitý estetický efekt, ktorý určite ocenia ľudia, ktorí chodia na oktoberfest a dokážu celé hodiny spievať nad litrovým pivom a knísať sa z boka nabok. Bilancia tohoto dňa je akurát stratený mobil, nepochybujem, že bol vytrasený pri jazde.

Chcel som prihodiť aj mapu, ale nepodarilo sa mi ju vyfotiť tak, aby to stálo za niečo.      

Volanie

Pomaly sa mi pokhara stava mala ,lietanie na sarangkote je sice velmi prijemne ale s tymi horami vzadu clovek ztazka obsedi na jednom mieste . Vybavicka na bivak zakupena, plan cislo jedna dostat sa na Korchon .Ako som uz pisal tento kopec je ako brana do vyssich hor . Zial pocas dna ked zacne pracovat termika velmi rychlo mizne v mraku .Moj plan ? Pokusit sa doletiet , pristat a pockat do dalsieho dna aby som mohol vystartovat este pred dvanastou aby som mohol preletiet kotol popod Mardi Himal tak aby som s prvymi stupakmi opustal dolinu a preskakoval dalsiu co bude trochu tuhsi oriesok lebo sa jedna o uz spominane udolie ktore vedie ku basecampu Annapurny smerom na Gandruk. Podla moznosti sa ani nedostat do nej lebo udolne prudenie mi moze narobit paseku . Po preleteni doliny na druhu stranu sa pustit dalej ku rieke Kali Gandaki a pozdlz nej smerom na Jomsom do dolneho mustangu pomedzi vrcholy Daulagiri a Anapurna 1 .Vsetko moze komplikovat udolne prudenie . Variant cislo 2. je skusit sa z Korchonu dostat po hrebeni od Mardi himal ku Machapuchare a naspat . To vsetko ale zavisi na podmienkach na Korchone  a prelete zo Sarangkotu . Dalo by sa to nazvat cesta do neznama .Ale uz raz som jednu taku zazil ,asi pred tyzdnom ked ma Tomas Frey aj s Bizim vyhadzovali na letisku v Budapesti .Maly chlapec s batohom na ceste do velkeho sveta . Plny ocakavania a obav z neznameho ,tvariaci sa suverenne ale pritom plny neistoty z toho co pride . Ked sa na to spetne pozeram mal som to urobit uz davno . Vsetci pezname pribehy o tom ako hlupy Jano vyrazil do sveta a z vlastnej  skusenosti viem ze je na nich nieco pravda . Nejde o to ziskat princeznu alebo pol kralovstva ale o to ako sa nauci pozerat na svet okolo a sam na seba .Clovek prelomy barieru ktora ho nuti verit strachu z neznameho a nedovery voci sebe samemu .Preto nas tak fascinuju ludia ktory su schopny zbalit sa a utiect stereotypu nehladiac na pohodlie . Ono je to docela opojny pocit nieco ako droga .Kludne to nazvem skuska dospelosti a ked teraz pri masele a svetle petrolejovej lampy premyslam nad minulostou, vela veci by som urobil inak. Ja som ten pocit ktory cloveka vyzenie zo stereotypu nazval "volanie" a je len na nas ci ho vypocujeme alebo nechame tak. Da sa odkladat donekonecna ono casom stichne a zmizne.Nie je to ziadna hroza ,clovek mozno pride  o zopar fotiek a spomienok . Ale moze sa stat ze nezmizne uplne a ozve sa vtedy ked uz sa veci nedaju hodit za hlavu. Ludia sa takto pripravuju o moznost spoznat sameho seba z inej perspektivy . Kolko chyb sme schopny robit ked nam chyba iny uhol pohladu ? Svet je aj okolo a dennodenne ma o tom presviedcaju pastiery ,predavaci , poulicny opravari topanok alebo decka ktore za par rupii pobalia padak .Nie je to dokument na Discovery ,ziadne papucky ,ziadne prepinanie ked to zrovna nesadne .Ked je zima je mi zima , ked prsi zmoknem ,krajina je nadherna ale chrbat a nohy bolia .A v konecnom dosledku som v tom sam ,len ja a kridlo ,ale tak som sa rozhodol a musim povedat ze to stoji za to.
Nie som jediny kdo ma velke plany . Na starte a v termike som sa zoznamil s ludmi z rumunskej televizie ktory tu tocia dokument o lietani v Himalajach. Tiez maju v plane dostat sa na Korchon ale ide im len o zlet niekedy pri rannej inverzii .Vedia preco to chcu urobit , az sa im to podari budu tie zabery  stat za to . Vcera sme zbehli na pivo a vymenili si informacie , uz par krat som bol pod Odane hill. Je to zaciatok hrebena ktory vedie ku Korchonu. Povedal som im co viem .Vlastne ma na konci dost prekvapili s otazkou ci by som im urobil rozhovor do televizie. Prijemne ma to pobavilo a aj docela sokovalo .Necitim sa teraz na to .Zatial som len dalsi turista paraglidista ktory lieta na Sarangkote .Nakoniec sme sa dohodli ze ak pristanem na Korchone a  polietam v horach urobim interview. Z domu som odchadzal ako obycajny clovek a zrazu aspirujem na hviezdu rumunskej televizie. Tato krajina vie prekvapit. Dneska jeden z nich ,vyuzijuc mojej rady ako sa dostat do tych koncin, uspesne skoncil v lese na zalozke .Stary znamy rotor za rebrom pod Odane hill ktory som mal moznost spoznat par dni dozadu. Ale aby som nebol za hovado tak musim podotknut ze aj na ten som ich upozornil .Neviem coho sa mam bat viac ci toho ze sa na Korchon nedostanem alebo toho ze budem musiet robit s mojou chabou anglictinou rozhovor pre rumunsku televiziu .

Kopec v pozadi je Odane hill a v mrakoch Mardi Himal

Pravdupovediac zoznamovanie padackarov na sarangu neprebieha ako u normalnich ludi (clovek si zapamata z nejakeho dovodu tvar alebo rys) ten nosaty, ta blondina alebo ten co tak zazera. Padackari sa identifikuju a v podstate aj zoznamuju podla kridel , ten na SOLe ,ta na Gradiente alebo Ten na Antei co lieta stale doprdele do krajiny a nezdrzuje sa ako kazdy normalni pilot v stupaku nad startom a potom slape cele hodiny naspat do civilizacie .A potom ked sa dostaneme niekde v pokhare ku rozhovoru tak prva otazka znie "na com lietas". Stojim tak trochu pred dilemou , dokedy sa mam pokusat dostat sa na ten prekliaty Korchon .Pripadne ci by som nemal vyskusat inu alternativu .Vyslapanie stoji nejake peniaze , je to nieco ako rezervacia a trekery si musia zaplatit permit .Mne sa moc nechce vyhadzovat peniaze na nejaky papier a co je hlavne tak som prisiel ako pilot a ked uz sa tam mam dostat tak jedine na kridle. Dam tomu este par dni ,vyskusam co sa bude dat a ked to nevide urobim alternativu skocit na Greenwall  a od tial sa skusim posunut na vychod.     

Bez navratu

Uz par dni lietam na Sarangkote .Je to docela lachko citatelny kopec . Termika zacina pracovat tak okolo 12:30 a konci kratko pred stvrtou . Pre ludi co maju radi istotu sa da v pokhare kupit termicka mapa pre paraglidistou . Prijemne ma tato moznost pobavila ,smial som sa dovtedy kym som nevyskusal podla nej lietat.Rychlo som na tuto kupu prestal pozerat ako na prostriedok na vymamemie peniazov od dovercivych turistov ktory prisli lietat. Zial ,pripadne prelety do vyssich hor tu komplikuju nizko zakladne ak sa to da tak nazvat , zvycajne sa pohybuju tak v 2500m co je na jednu stranu dost ale ked zobereme do uvahy ze vetsina kopcou ma cez 3000 a deka sa zacina vytvarat s prvou termikou tak navsteva niektorych oblasti je skor otazkou stastia na pocasie ako pilotnych schnopnosti. Prelet na Korchon od tial popod Mardi Himal a navrat po hrebeni Nange Danda ktory ma na druhej strane dolinu ktora vedie k juznemu zakladnemu taboru annapurny je velmi silne lakadlo ale ako tu uz bolo napisane je to otazkou dobrych podmienok. Dalsim cisto teoretickym napadom je prelet do zakladneho taboru annapurny ,zial miestny piloti sa zhoduju na tom ze je to z dovodu silneho udolneho prudenia neuskutocnitelne. Zatial vyuzivam podmienky ktore panuju v okoli Pokhari a vydavam sa na cesty do krajiny je tu co spoznavat .

Ked chces spoznavat ,nevracaj sa . Heslo podla ktoreho sa tu oplati lietat ,ziadne FAI trojuholniky ziadne navratove trate,na to bude kopec casu u nas, cisto lety co to da. Pristavanie v krajine ma svoje caro ,sice si clovek musi odpustit luxus balenia padaku ale na druhu stranu je odmeneny autentickymi momentami ktore vyvolava kontakt s miestnymi ludmi.Velmi casto sa  pri svahovani pri ktorom prelietavam ponad domceky miestnych pastierov roztrusenych po upati kopca stretavam s mavanim a dokonca pozyvanim .Staci ked im odkyvnem naspat a gesto na pozdrav sa meni na privolavanie . Ako keby bolo take lachke a samozrejme pristat na tie male dvory . Vetsinou sa jedna o jednoduchych ludi ,ktory ked pristanem neisto postavaju obdalec a po nejakom case sa ty najodvaznejsi odhodlaju prist blizsie .Staci usmev magicka formulka Namaste a hned su vsetci okolo a zivo debatuju ako keby som bol jeden z nich.Oni hrdy ze sa s nimi rozprava letec zo zapadu a ja stastny ze mam moznost zazit tu autenticku priatelsku atmosferu ktora dokaze preklenut kulturne rozdiely.  Maly moment pod vrcholmy annapurny kedy sa uplne odlisny ludia z uplne odlisnych kultur stretnu a tu chvylu maju len pre seba. Slovo kontakt nabera magicky vyznam a z padaku sa stava nastroj ktory okrem toho ze dokaze lietat ma aj dar preklenut komunikacne bariery .Tak trochu mam pocit ze ma vedie nad krajinou a rozhoduje kde mam pristat aby som sa naucil nieco nove o ludoch a hlavne sam o sebe . Docela mam tych ludi rad a je na nich vidiet ako nesmierne si vazia ze sa s nimi dam bez problemov do debaty ako seberovny . Je to mozno prejavom narodnej povahy ,od anglicana alebo nemca ktorych je tu hodne sa s takym niecim nestretavaju a je to len na skodu turistom z tychto krajin.
Dobalene lucim sa s pastiermy a vyrazam hladat nejaky sposob dopravy . Tam kde bol pri pristavani pocit nenaplnenych ambicii tam je teraz radost z prijemnych par momentov .
Kracam po prasnej ceste k najblizsiej dedine . Kridlo ktore ma sem donieslo je zabalene v ruxaku , teraz je rad na mne aby som ho odniesol . Stale viac a viac som presvedceny ze to nie je len kus latky . Dedina ,autobus a udivene pohlady miestnych . Bezny kolorit dna .