Poznate ten pocit ked mate v hlave sen a radi by ste ho zrealizovali ? Potom urcite poznate aj ako to zvycajne skonci ,clovek si povie ze rad by sa do niecoho pustil ale pritom uz hlada argumenty preco sa to neda .Najhorsia na tom je skutocnost ze sa obycajne tych argumentov drzi . Takto prechadzaju roky a sny zacinaju blednut a miznut pod nanosom realneho zivota , alebo skor vyhovoriek preco sa to neda . Je to nieco ako zasobnik a vzdy ked sa objavi pocit ze je na case ist do toho tak dalsi argument vyskoci zo zasobnika ako naboj do hlavne . A teraz si predstavte ze dojde k situacii ked zistite ze tento zasobnik vyhovoriek je uplne prazdny.

štvrtok 3. marca 2011

Stačí nádych

Už par dni doma , v diáre ešte zostalo par poznámok ktoré sa vyplatí spomenúť. Vzhľadom na to že som cestoval nizkonakladovymi spoločnosťami cez pol sveta tak to vyšlo na nejakých 40hodin na cestách s tým že na letisku Sabiha Gorcken v Istanbule som čakal 30 hodín , to miesto je mimo všetkého. Neosprchovaný,zarastený, v oblečení ktoré som subjektívne vyhodnotil za najčistejšie s dočasným statusom bezdomovca snažiaci sa zaspať na letistnych lavičkách. Veľa času na rekapitulovanie a rozmýšľanie nad tým čo som vlastne zažil a akú stopu to nechalo na mne pripadne zanechá na svete okolo. Vlastne som si vôbec nevedel predstaviť že budem doma. Taký istý pocit som mal pred odchodom do Nepálu. Bolo to niečo ako začať život úplné iného človeka a ako sa ukázalo nebol to len pocit. Zmena úplné všetkého. Človek ochutná a zisti že je to dobre a chcel by ešte viacej. Pozerám sa na mapu a cítim sa ako malé decko ktoré vrazí ruku do poháru s cukrovinkami a snaží sa do päste zobrať najviac ako sa dá, ale pritom nemôže dať ruku von. Nepál ,India, Pakistan alebo Kyrgistan dokonca som sa v lietadle dočítal že v Afganistane otvorili prvý národný park a čaká na turistov. To všetko sú dobroty ktoré momentálne držím v ruke a nie som ochotný pripustiť si že len keď zoberiem po jednom tak tu ruku dostanem von. Ale do ďalšej zimy je veľa času porozmýšľať ktorý si vyberiem.  Možnosti sú a dvere do týchto končín my otvorilo zistenie že nie len v Európe sú nizkonakladove soplocnosti a obavám sa že v najbližších rokom sa stanem stálym zákazníkom. Do Istanbulu je to kúsok a vôbec to nie je drahé a pri ceste ďalej sa stáva horúcim favoritom Air Arabia ktorá za par euro lieta do Ázie a časti Afriky. Jedna cesta Budapest-Istanbul 80e a Istanbul-spominane lokality do 200e. Dôležité je že na batožinu majú limit 30 kg čo je pre ľudí s padákmi a chuťou lietať hotové požehnanie. A keď už som pri tom lietaní a padákoch neviem si vynachváliť vyber výstroje. Aj keď lietam na inej značke vyber padáku Antea a postroja Reverze bola rana do čierneho. Prijemne letové vlastnosti padáku a predvídateľnosť správania urobili z krídla neoceniteľného spoločníka pre pobyt v horách. Antea sa ukázala ako stabilná sebeista partnerka ktorá sa vie postarať a hlavne si s ňou človek užije veľa zábavy.  Voči postroju reverze som mal, keď som ho bral, značnú nedôveru. Ale už po prvých letoch sa ukázala ako neopodstatnená. Nízka váha, možnosť urobiť s nej ruxak a hlavne pohodlie pri lietaní, čo viac si môže človek želať. Tam kde pani piloti s pretekárskymi sedačkami nadávali na svoj strašný osud keď pristali mimo civilizácie tam som si ja hodil na chrbát batoh a urobil si príjemnú prechádzku spojenú so spoznávaním miestnej kultúry. Dokonala kombinácia na lietanie v horách a aj na spoznávanie života miestnych. Stačí len pretrhnúť pupočnú šnúru so startovackou a pristavackou a pustiť sa do dobrodružstva. Všetko mohlo byt inak možno dokonca aj tak ako som si pred odchodom naplánoval. Ale nebolo a ja som za to vďačný. Na koniec mi zostava už len poďakovať ľuďom bez ktorých by tato cesta nebola tým čím bola. Spoločnosti Sky Paragliders za zapožičanie vystroja. Nevracalo sa mi ľahko a hlavne som mal sto chuti povedať  „nedám !“. Firme Elspeedo ktorá poskytla potrebne zabezpečenie. Mojim rodičom a rodine za podporu. Tomášovi Freyovi za pomoc pri príprave. Dúfam že ďalšiu zimu ma nenechá v slychu a pridá sa. Petrovi Culkovi za požičanie objektívu a rady ohľadné fotenia. Daliborovi Carbolovi za požičanie Gopro kamery.  Kishorovi Adhilkari za prevedenie svojou krajinou kde sa síce nežije ľahko ale ľudia tam stoja za to. Bishorovi a osadenstvu hotelu Stay Well v Pokhare , po skúsenosti môžem len odporučiť.  A keby ešte niekto  mal chuť polietať a podozvedať sa o miestach ktoré sú síce ďaleko ale stačí len rozhodnutie isť tak môžem odporučiť blog partičky z Bratislavy a okolia http://paraglidingsk.blogspot.com . Mrzí ma že som to nespomenul skorej ale nejako som sa ku tomu nedostal. Naozaj to stoji za to. Tato cesta skončila ale nová čaká . Par mesiacov doma ,našetriť, naplánovať, prehodiť nadpis blogu a pri prvom kroku z dverí domu sa nadýchnuť. Ja som ešte stále nevydýchol.

Ešte dlžím jedno ospravedlnenie za to že som hneď na začiatku neumiestnil text:
Varovanie: Pozor nasledujúci text môže obsahovať veľké množstvo gramatických chyb. V prípade že trpíte zvýšenou citlivosťou na slovensky pravopis nepokračujte prosím ďalej .V opačnom prípade vám hrozí poškodenie CNS, halucinácie, vážne poškodenie zraku, poruchy menštruačného cyklu pripadne rôzne formy obsesivno kompulzivnej poruchy. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára