Kde zacat ? Po troch neletovych a uprsanych dnoch sa to zase rozbehlo. Azuro nad hlavou a hory na horizonte. Obloha sa zacina plnit padakmi a ja sa chystam na start. Od svojho povodneho planu som musel upustit, zostavaju 2.dni do odchodu a nema zmysel letiet niekam prec. Nafukujem padak so zamerom len tak si polietat.
Neocakavam ze sa udeje nieco zvlastne. Termika je trochu ostrejsia, co sa dalo cakat podla vyvoja pocasia za posledne dni. Vytacam nad kopec a vydavam sa dozadu. 2000 metrov a preskok cez dolinu. Korchon, Mardi Himal a Machapuchare tri gracie kore odolali mojim pokusom. Mozno by som mal byt sklamany. Hory ale mali iny zamer. Kridlo nad hlavou a pod nohami udolia zdvihajuce sa ku Himalajskym velikanom. Konecne bez bieleho povlaku inverzie s dohladnostou aku som tu este nezazil. Mat tak par dni naviac a urcite by pribudli fotky vsetkych troch krasavic pekne zblizka. Vrchol Korchonu je sice zase v mraku ale vdaka tomu, ze je zakladna vyssie, da sa pristat nad hranu lesa a na vrchol doslapat. Pekny vylet na tri dni ale ja tolko casu nemam. Dolietavam na Greenwall kde nie je problem
zdvihnut sa. Okolo lieta niekolko dravcov ale fotoaparat nechavam v puzdre lebo si musim strazit kridlo. 2800 metrov a preskakujem na Oodane Hill kde sice nachadzam stupak ale udolne prudenie ma zanasa hlbsie do doliny. Kazdou otockou sa posuvam viac a viac dozadu. V asi 1500 metroch stracam stupak a uz ho neviem najst, je mi jasne ze let sa skoncil. Skusam este co sa da ale nakoniec sadam ako obvykle na vyschnute ryzove pole. Za ten cas co tu lietam som sa uz naucil rozoznavat kde sa da pristat bez toho aby som si uzil bahenny kupel. Ako vzdy, prvy kdo sa objavili boli male deti z dediny. Klasicke otazky "what is your name ?", "where are you from ?" na ktore odpovedam uz uplne automaticky "John" pripadne " I am from Europe" usetri to vela casu nez vysvetlovat co je zac Slovensko pripadne rozdiel so Slovinskom. Nezriedkavo sa ale stretavam s milou reakciou "aaaa Europe is a very nice country ". Nezdrzujem sa dlho s drobcami a vydavam sa do dediny popozerat ,pofotit a tu sa zase prejavila uz spominana zazracna vlastnost padaku posadit ma v spravny cas na spravne miesto. Pri prechadzke dedinou som narazil na oslavu ktora prebiehala v jednom dvore. Ze sa deje nieco zvlastne ma malo napadnut ked som este pred dedinou stretol vysmiateho pastiera ktory sa mi nepalsky a gestami snazil naznacit ze v dedine dostanem najest a pristresok na noc. Pochopil som to az vtedy ked ma domaci vtiahli do dvora aby som sa pripojil. A to som si este myslel ze sa 
taku hodinu zdrzim pofotim a pojdem na autobus. Podobne kacirske myslienky ma presli ked ku mne pristupil hostitel a ritualne mi urobil bodku na celo cervenou farbou ako tu nosi kazdy. Potom predo mna polozil tanier urobeny z listou nalozeny kolacom ,kari a este nejakymi vecami s vysvetlenim ze je to jedlo od bohov. O tom ze sa zrovna promptne vyriesil precedens vyplivajuci z brahmanskej tradicie, ktora povazuje ludi co nie su hinduisti za necistych, ma presvedcil
prichod brahmana.Po tom ako ma obradne postriekal vodou som sa mohol zucastnit oslavy ako jeden z nich. Nebola to svadba ako som si najprv myslel bola to oslava konca mesacneho postneho obdobia na pocest bohyne Shospani. Obrady a hostina cez den a zabava s tancom po celu noc. Pri hostine som hrdinsky odmietol pribor, nebudem predsa jediny ktory bude jest priborom ked vsetci ostatny pouzivaju ruky. Toto rozhodnutie vyvolalo vseobecne pobavenie nad mojou nesikovnostou jest ryzu rukami a tak som dostal malu lekciu zakladov stravovania v nepalskom style. Po tejto skusenosti vo mne vyvolava reklamny slogan z baleni u nas "ryza ktora sa nelepi" cistu hrozu. Blizi sa noc a ja so synom svojho hostitela vyrazam pozriet okolite chatrce zname produkciou raxi , miestneho 
alkoholickeho napoja nieco ako vino z ovosu. Par poharikov a rychlo stupa do hlavy. Svet okolo sa zacina rozbiehat za zvukov bubnov a spevu miestnych. Nie je to len alkoholom ,ponaram sa do rytmickeho dunenia okolo , spev vyvolava chut pridat sa a virenie farieb oblecenia tanecnikov posobi hypnoticky. Vzdy tancuje jeden. Neminulo to ani mna, vyzvanie ktore som musel prijat ,pohyby ktore som videl vyzerali lahko ale pred neistotou pred tolkymi ludmi ma nechrani ani raxi. Moje kreacie vzbudili znacne pobavenie a to som sa snazil. Nemal som ale pocit ze by sa vysmievali, "Hey John" sa stalo casto pouzivanym priatelskym pokrikom. Toho vecera som vystriedal viacero domov a v kazdom z nich nejaky ten poharik raxi a vyzvanie k tancu. Mam pocit ze sa moj vykon stane hitom sezony. Raxi, hudba, tanec uz chyba len to jedine. 
Mohlo to byt niekedy okolo 
pol noci, zabava v plnom prude stary mlady, vsetci spolu, ked sa ku mne naklonil syn hostitela s otazkou ktora od chlapa vie zaskocit. "Do you have a condom ?". Ako neskor vysvitlo je tu zaujemkina ktora by ma rada poznala blizsie ale jedinou pomienkou je s ochranou. Nechcem tym povedat ze miestne devy su nejake radodajne , mozno to bolo carom oslavy , mozno mojimi kreaciami ale evidentne som vzbudil zaujem.V duchu si nadavam do blbcov. Pri pohlade na nu som sa musel zaprisahnut ze nech sa deje cokolvek kondom bude mat v mojom postroji vzdy svoje miesto , napriklad niekde v zalozaku. Zostalo mi uz len jedine , smutne skonstatovat "nezvladnuta predletova priprava". Stacilo malo a uspesne by som zavrsil "Padackarsky trojboj". Polietat ,zabavit sa a uzit si. 
Opustame tuto oslavu a vraciame sa do domu hostitela kde prebieha dalsia. Chudobna chatrc bez elektriny namiesto podlahy hlina, na nej rohoze a pod schodami kozy. Pri svetle sviecok sa tu tlacia hudobnici , tanecnici a divaci. Nadherna carovna atmosfera ktora cloveka pohlti a vsade okolo ludia ktory ma prijali medzi seba aby mi ukazali to najlepsie co sa v nich skryva. Hudba, tanec,raxi a viriace farby.
Zobudzam sa s miernou bolestou hlavy. Na dvore sa prechadza sliepka ktora este netusi ze dnes bude jej kariera zavrsena tradicnym nepalskym jedlom "Momo" a keby sa nad hlavou netycila Annapurna a Machapuchare mozem odprisahat ze som sa zobudil do Kusturicoveho filmu. O uspechoch mojeho posobenia tuto noc ma presviedcaju priatelske pokriky "hey John" z kazdeho druheho domu v dedine ked prechadzam okolo cestou na autobus. Ako je dobrym zvykom v tejto krajine, zase sa jedna o dobrodruznu jazdu. Sedim pri propanbutanovej flasi ktorej ventil si moze o tesneni nechat len zdat,
kozou ktora neustale zuje farebnu satku nic netusiacej decentne oblecenej damy a starsim ukecanym dedom ktory spravanim aj vyzorom pripomina Grgu Pitica z filmu Cierna macka bieli kocur. Skoda ze som nerozumel ake zivotne mudrosti hovori svojemu asi 8 rocnemu vnukovi ale podla toho ako sa starky bavil a krpec pocuval to stalo za to. Po dvoch hodinach jazdy v Pokhare.Je jedenast hodin pred obedom a zacinaju paraglidingove preteky. Borci piloti naskakuju na taxiky a do jeepou na Sarangkot. Ja cely spokojny s miernou opicou sadam do svojeho oblubeneho podniku Laughing Budha. Este stale nemozem uverit tomu co som zazil. Dufam ze sa Shospani nenahneva ked nazvem oslavu na jej pocest rozluckovou party vo velkom style. Na skutocnost ze som sa nedostal do hor mozem uz len pozerat ako na lekciu s nazvom "najprv spoznaj svet dole a potom sa hrab hore ". Tak tajne dufam ze dalsia co pride sa bude volat "Lietame medzi osemtisicovkami". Spomienka na nadhernu farebnu noc v dedine Ghachok s miestnymi ludmi pojde so mnou este dlho a dufam ze tak skoro nevybledne.
Neocakavam ze sa udeje nieco zvlastne. Termika je trochu ostrejsia, co sa dalo cakat podla vyvoja pocasia za posledne dni. Vytacam nad kopec a vydavam sa dozadu. 2000 metrov a preskok cez dolinu. Korchon, Mardi Himal a Machapuchare tri gracie kore odolali mojim pokusom. Mozno by som mal byt sklamany. Hory ale mali iny zamer. Kridlo nad hlavou a pod nohami udolia zdvihajuce sa ku Himalajskym velikanom. Konecne bez bieleho povlaku inverzie s dohladnostou aku som tu este nezazil. Mat tak par dni naviac a urcite by pribudli fotky vsetkych troch krasavic pekne zblizka. Vrchol Korchonu je sice zase v mraku ale vdaka tomu, ze je zakladna vyssie, da sa pristat nad hranu lesa a na vrchol doslapat. Pekny vylet na tri dni ale ja tolko casu nemam. Dolietavam na Greenwall kde nie je problem
zdvihnut sa. Okolo lieta niekolko dravcov ale fotoaparat nechavam v puzdre lebo si musim strazit kridlo. 2800 metrov a preskakujem na Oodane Hill kde sice nachadzam stupak ale udolne prudenie ma zanasa hlbsie do doliny. Kazdou otockou sa posuvam viac a viac dozadu. V asi 1500 metroch stracam stupak a uz ho neviem najst, je mi jasne ze let sa skoncil. Skusam este co sa da ale nakoniec sadam ako obvykle na vyschnute ryzove pole. Za ten cas co tu lietam som sa uz naucil rozoznavat kde sa da pristat bez toho aby som si uzil bahenny kupel. Ako vzdy, prvy kdo sa objavili boli male deti z dediny. Klasicke otazky "what is your name ?", "where are you from ?" na ktore odpovedam uz uplne automaticky "John" pripadne " I am from Europe" usetri to vela casu nez vysvetlovat co je zac Slovensko pripadne rozdiel so Slovinskom. Nezriedkavo sa ale stretavam s milou reakciou "aaaa Europe is a very nice country ". Nezdrzujem sa dlho s drobcami a vydavam sa do dediny popozerat ,pofotit a tu sa zase prejavila uz spominana zazracna vlastnost padaku posadit ma v spravny cas na spravne miesto. Pri prechadzke dedinou som narazil na oslavu ktora prebiehala v jednom dvore. Ze sa deje nieco zvlastne ma malo napadnut ked som este pred dedinou stretol vysmiateho pastiera ktory sa mi nepalsky a gestami snazil naznacit ze v dedine dostanem najest a pristresok na noc. Pochopil som to az vtedy ked ma domaci vtiahli do dvora aby som sa pripojil. A to som si este myslel ze sa 
taku hodinu zdrzim pofotim a pojdem na autobus. Podobne kacirske myslienky ma presli ked ku mne pristupil hostitel a ritualne mi urobil bodku na celo cervenou farbou ako tu nosi kazdy. Potom predo mna polozil tanier urobeny z listou nalozeny kolacom ,kari a este nejakymi vecami s vysvetlenim ze je to jedlo od bohov. O tom ze sa zrovna promptne vyriesil precedens vyplivajuci z brahmanskej tradicie, ktora povazuje ludi co nie su hinduisti za necistych, ma presvedcil
prichod brahmana.Po tom ako ma obradne postriekal vodou som sa mohol zucastnit oslavy ako jeden z nich. Nebola to svadba ako som si najprv myslel bola to oslava konca mesacneho postneho obdobia na pocest bohyne Shospani. Obrady a hostina cez den a zabava s tancom po celu noc. Pri hostine som hrdinsky odmietol pribor, nebudem predsa jediny ktory bude jest priborom ked vsetci ostatny pouzivaju ruky. Toto rozhodnutie vyvolalo vseobecne pobavenie nad mojou nesikovnostou jest ryzu rukami a tak som dostal malu lekciu zakladov stravovania v nepalskom style. Po tejto skusenosti vo mne vyvolava reklamny slogan z baleni u nas "ryza ktora sa nelepi" cistu hrozu. Blizi sa noc a ja so synom svojho hostitela vyrazam pozriet okolite chatrce zname produkciou raxi , miestneho 
alkoholickeho napoja nieco ako vino z ovosu. Par poharikov a rychlo stupa do hlavy. Svet okolo sa zacina rozbiehat za zvukov bubnov a spevu miestnych. Nie je to len alkoholom ,ponaram sa do rytmickeho dunenia okolo , spev vyvolava chut pridat sa a virenie farieb oblecenia tanecnikov posobi hypnoticky. Vzdy tancuje jeden. Neminulo to ani mna, vyzvanie ktore som musel prijat ,pohyby ktore som videl vyzerali lahko ale pred neistotou pred tolkymi ludmi ma nechrani ani raxi. Moje kreacie vzbudili znacne pobavenie a to som sa snazil. Nemal som ale pocit ze by sa vysmievali, "Hey John" sa stalo casto pouzivanym priatelskym pokrikom. Toho vecera som vystriedal viacero domov a v kazdom z nich nejaky ten poharik raxi a vyzvanie k tancu. Mam pocit ze sa moj vykon stane hitom sezony. Raxi, hudba, tanec uz chyba len to jedine. 
Mohlo to byt niekedy okolo 
pol noci, zabava v plnom prude stary mlady, vsetci spolu, ked sa ku mne naklonil syn hostitela s otazkou ktora od chlapa vie zaskocit. "Do you have a condom ?". Ako neskor vysvitlo je tu zaujemkina ktora by ma rada poznala blizsie ale jedinou pomienkou je s ochranou. Nechcem tym povedat ze miestne devy su nejake radodajne , mozno to bolo carom oslavy , mozno mojimi kreaciami ale evidentne som vzbudil zaujem.V duchu si nadavam do blbcov. Pri pohlade na nu som sa musel zaprisahnut ze nech sa deje cokolvek kondom bude mat v mojom postroji vzdy svoje miesto , napriklad niekde v zalozaku. Zostalo mi uz len jedine , smutne skonstatovat "nezvladnuta predletova priprava". Stacilo malo a uspesne by som zavrsil "Padackarsky trojboj". Polietat ,zabavit sa a uzit si. 
Opustame tuto oslavu a vraciame sa do domu hostitela kde prebieha dalsia. Chudobna chatrc bez elektriny namiesto podlahy hlina, na nej rohoze a pod schodami kozy. Pri svetle sviecok sa tu tlacia hudobnici , tanecnici a divaci. Nadherna carovna atmosfera ktora cloveka pohlti a vsade okolo ludia ktory ma prijali medzi seba aby mi ukazali to najlepsie co sa v nich skryva. Hudba, tanec,raxi a viriace farby.
Zobudzam sa s miernou bolestou hlavy. Na dvore sa prechadza sliepka ktora este netusi ze dnes bude jej kariera zavrsena tradicnym nepalskym jedlom "Momo" a keby sa nad hlavou netycila Annapurna a Machapuchare mozem odprisahat ze som sa zobudil do Kusturicoveho filmu. O uspechoch mojeho posobenia tuto noc ma presviedcaju priatelske pokriky "hey John" z kazdeho druheho domu v dedine ked prechadzam okolo cestou na autobus. Ako je dobrym zvykom v tejto krajine, zase sa jedna o dobrodruznu jazdu. Sedim pri propanbutanovej flasi ktorej ventil si moze o tesneni nechat len zdat,
kozou ktora neustale zuje farebnu satku nic netusiacej decentne oblecenej damy a starsim ukecanym dedom ktory spravanim aj vyzorom pripomina Grgu Pitica z filmu Cierna macka bieli kocur. Skoda ze som nerozumel ake zivotne mudrosti hovori svojemu asi 8 rocnemu vnukovi ale podla toho ako sa starky bavil a krpec pocuval to stalo za to. Po dvoch hodinach jazdy v Pokhare.Je jedenast hodin pred obedom a zacinaju paraglidingove preteky. Borci piloti naskakuju na taxiky a do jeepou na Sarangkot. Ja cely spokojny s miernou opicou sadam do svojeho oblubeneho podniku Laughing Budha. Este stale nemozem uverit tomu co som zazil. Dufam ze sa Shospani nenahneva ked nazvem oslavu na jej pocest rozluckovou party vo velkom style. Na skutocnost ze som sa nedostal do hor mozem uz len pozerat ako na lekciu s nazvom "najprv spoznaj svet dole a potom sa hrab hore ". Tak tajne dufam ze dalsia co pride sa bude volat "Lietame medzi osemtisicovkami". Spomienka na nadhernu farebnu noc v dedine Ghachok s miestnymi ludmi pojde so mnou este dlho a dufam ze tak skoro nevybledne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára