"Skočiť, či neskočiť? Toť otázka"

Posledné 4 dni sa niesli v znamení inverzie, čo však neznamená, že sa lietať nedalo.Bilancia je viac než uspokojujúca, pomer letových a neletových dní je 11/1. Na Sarangkote bola termika vždy, žiaľ s možnosťou preskoku do hôr to bolo o niečo horšie. Počasie, ktoré preverí pilota pri točení slabej termiky a chytaní sa každého stupačiku, prípadne to riadne precvičí nervy pred štartovačkou, kde sa vždy sústreďuje väčšina pilotov, ktorí sem prišli lietať . Žiaľ nie každý si je vedomý pravidiel v stupaku, takže nie je zrovna zriedkavá vec, že to niekto začne točiť v komíne proti všetkým ostatným .V mojom prípade, ako káže Murphyho zákon, vždy takéto hovädo naskočí do stupaku ku mne. Preto väčšinou po nabratí akej takej výšky opúšťam štartovačku a vydávam sa ďalej po hrebeni. Štartovačiek je tu sústredených na jednom mieste viacej, lebo v Pokhare je asi 6 PG spoločností, ktoré majú každá svoju štartovačku, aj pristávačku.Takže v určitom momente sa vie obloha slušne zaplniť.
Dneska sa konečne začalo niečo vo vzduchu diať. Mraky v horách jasne naznačovali, že to bude ešte zaujímavé .Vyštartoval som tak okolo pol jednej. Po štarte sa pripájam k mase padákov, ktorá sa vytvorila na obvyklom mieste, nemienim sa tu ale zdržať dlho a s malou výškou sa vydávam po hrebeni dozadu, smerom k Dhampusu. Zatiaľ to vyzerá na brúsenie svahu a čakanie, kým sa nejaká termika utrhne. Zatiaľ nič zvláštne. Stupaky slabé, len tak na udržanie, a tých pár krídel, ktoré sa vydali so mnou, sa rýchlo vracia ku štartu. Volím docela striktnú variantu "buď niečo alebo aspoň si zašľapem" .Predsa len oproti pánom pilotom v kajakoch od woody valley alebo cortelu mám výhodu v ultraľahkej výstroji . "Vyhniť alebo nevyhniť? To je otázka", novodobý Hamlet s variom namiesto lebky. Pomaly strácam výšku. Pred ďalšou turistikou po nepálskom vidieku ma zachraňujú miestne dravce, ktoré začali vytáčať termiku v mieste, kde by som ju nehľadal. To, čo bolo najprv 1 m/s, sa nad hrebeňom mení na 3 m/s a tvári sa stabilne. Padák trochu pribrzďujem a nechávam ho ustrediť sa v stupaku, kde-tu pomôžem náklonom tela. Korchon sa zatiaľ v diaľke začína haliť do mraku.Keby sme spolu hrali šach, asi najskôr by teraz robil "veľkú rošádu" .Nad hlavou sa začínajú tvoriť riadne buchty a súdiac podľa oblačnosti okolo vrcholov Annapurny to pôjde do búrok. Dotáčam základňu vo výške asi 2400m a vydávam sa po hrebeni smerom k Dhampusu, aby som získal lepšiu pozíciu na preskok doliny na Odane Hill, čo je kopec pod Korchonom. Stále si držím slušnú výšku a predo mnou je súvislá rada mrakov, ktoré naznačujú, že tam niečo bude. To znamená, že nebudem musieť strácať čas točením a možem vyraziť priamym letom bez toho, aby som stratil výšku. Zachvíľu som v základni pripravený na preskok údolia. Od hrebeňa Mahnj Danda sa zatiaľ sunie ku Korchonu slušný závoj, ktorý môže znamenať buď dážď alebo sneženie, každopádne súdiac podľa rozfúkaného vrchu tohoto oblaku to nič dobré neveští. Ak sa chcem dostať hore, musím si pohnúť a sadnúť na Korchone ešte predtým, než to tam dorazí. Relatívne kľudná termika sa mení na značne turbulentnú, takže z pohodičky spojenej s kochaním sa okolím, ktorú som mal doteraz, sa rázom stáva docela vyčerpávajúci boj o udržanie výšky a hlavne padáku nad hlavou. Antea je neuveriteľná. Drží, kým sa dá a keď už nevládze, dá včas vedieť, kedy sa chystá klapnúť a kedy jej musím trochu pomôcť. Zatiaľ mi neklapla ani raz. Dosahujeme základňu a na chvíľu získavame čas na vydýchnutie. Neviem sa zbaviť pocitu, že to už prestáva byť v poriadku. Na Korchone je regulérna prehánka a na hrebeni Bayule Danda, ktorý tvorí údolie nazývane Green Wall, to tiež nevyzerá dobre. Pred sebou nevidím ani Machapuchare a ani Annapurnu. Pokúšam sa ale dostať aspoň na Odane Hill a uvidím, ako sa vyvinie situácia na hrebeni a hlavne na Korchone, prinajhoršom by som sadol v pásme kosodreviny a zvyšok vyšľapal. Tesne pred Odane narážam na veľmi silné turbulencie, je to ako stena. Upúšťam od zámeru skočiť na Odane a púšťam sa smerom na Green Wall, kde je situácia už kľudnejšia. Môj zámer je využiť hrebeň Bayale Danda a nad kopcom počkať, ako sa vyvinie situácia na Korchone a Odane Hill. Ak by sa to ukľudnilo, preskakujem dolinu a pokúsim sa pristáť hore, a ak nie, tak sa spustím po druhej strane Greenwallu do Pokhary. Obidve varianty sú rovnako lákavé, prespatie na kopci a ďalší deň let na Mardi Himal a možno ku Machapuchare, aj vychladené pivko v Pokhare na pristávačke. Stále mám výšku 2500m, jediná vec, ktorá stojí predo mnou, je sedlo vedúce od kopca s názvom Dicky Danda na hrebeň Greenwallu, musím ho preskočiť a keď budem v údolí, tak to bude úplná pohoda. Letím proti vetru a predo mnou je docela mohutný mrak, ktorý by ma mohol podržať na hladine, inak nepreletím sedlo. Šľapem do speedu a chystám sa využiť okraj mraku bez nejakého točenia, proste sa len pridvihnúť. Tmavá farba základne a tvar neveští nič dobré. Modlím sa, aby to prebehlo bez problémov. Hory si dnes pripravili malý testík nervov. Hneď pri priblížení narážam na veľmi silné turbulencie a padák sa, síce nafúknutý, sype k zemi. Posledná možnosť nabrat výšku je preč, dokonca sa týmto pokusom celá situácia zhoršila, otáčam sa od mraku a snažím sa ho obletieť v úctivej vzdialenosti. Ku sedlu dolietavam už s malou výškou, stále dúfam, že sa ešte niekde zdvihnem. Predošlá strata výšky bola väčšia, ako som čakal, a tak som vpálil s plným nasadením do rotoru, ktorý vznikal za sedlom. Padák lieta ako divý a ja robím, čo sa dá, aby som sa aspoň dostal na nejaké slušné miesto, kde sa dá pristáť . Zopár kvapiek na osvieženie a k tomu slušná porcia svätých a pohlavných orgánov. Musím si dôkladne preštudovať Hinduistický a Budhistický pantheón, aby moje nadávky v týchto končinách nabrali patričnú duchovnú silu. Pristávam pri dedine Ghachok. A pred nadávaním, ako som blbo zakončil tento let, ma zachraňuje zahrmenie z oblaku nad hlavou. Sú 3 hodiny. Deťúrence z dediny si idú nohy dolámať, aby boli čo najskôr pri mne a ja som rád, že dneskajšiu partičku s Korchonom som uhral aspoň na remízu. Než dobalím celý výstroj a dokecám s ľuďmi, všetko okolo sa ukľudňuje a Korchon vystupuje z mraku, aby sa mohol ukázať v plnej svojej kráse ako striptérka vo výklade. Stačí si len zaslúžiť. Škoda, že som nepreletel to sedlo na Greenwall, už som mohol sedieť na Korchone, variť si vodu na tu najhnusnejšiu polievku na svete a tešiť sa na Mardi Himal .
To som ešte netušil, že ten najšialenejší zážitok ma ešte čaká. Jazda miestnym autobusom, ak sa to dá tak nazvať .V podstate také zažívam skoro denne, ale z takého odľahlého miesta som ešte takto nešiel. Plechová skriňa, na ktorú by najskôr sedel názov " India Tunning Best of ", ktorej podvozok môže konkurovat Hummerom v priechodnosti a karoséria bohato pomaľovaná takými farbami, že keď prejde okolo prechodu pre chodcov, tak každého epileptika, čo čaká na zelenú v momente zatrasie. Prípadné technické údaje radšej ani nechcem vedieť, stačí mi vedomie, že ešte stále v našom pretechnizovanom svete existujú zázraky. A to, že som v tomto preplnenom stroji prežil jazdu serpentínami alebo brodenie riekou Seti River, považujem za najväčší. A hlavne dobrá rada pre podobne situácie, treba nechať sebou hádzať a nebrániť sa tomu, všetci spolucestujúci to tak robia, okrem toho, že sa vďaka synchronizácii nepotlčú, má to aj určitý estetický efekt, ktorý určite ocenia ľudia, ktorí chodia na oktoberfest a dokážu celé hodiny spievať nad litrovým pivom a knísať sa z boka nabok. Bilancia tohoto dňa je akurát stratený mobil, nepochybujem, že bol vytrasený pri jazde.

Chcel som prihodiť aj mapu, ale nepodarilo sa mi ju vyfotiť tak, aby to stálo za niečo.